#god of arepo
Text
My adaptation of the God of Arepo short story, which was originally up at ShortBox Comics Fair for charity. You can get a copy of the DRM-free ebook here for free - and I'd encourage you to donate to Mighty Writers or The Ministry of Stories in exchange.
Again it's an honour to be drawing one of my favourite short stories ever. Thank you so much for the original authors for creating this story; and for everyone who bought a copy and donated to the above non-profits.
#the god of arepo#god of arepo#comics#webcomics#art#hell yeah excited to be putting this on tumblr where it belongs#also happy to answer any questions about adapting this :U
90K notes
·
View notes
Text
Utterly and completely in love with the number of classic posts that are circulating right now
It's like the first time a new friend comes over and you pull out all your favorite toys to say "look at this, I love this, you can play with it too"
#The new friends are the#reddit refugees#Destiel alert system#God of arepo#Effervescent#Colour of the sky#Popping the Barbie queen's head off#Were Ralph's werewolf boyfriend#Gently eating popcorn#spiders georg#I haven't seen horse jacuzzi socks YET#The classics are out tonight
228 notes
·
View notes
Text
Arepov boh
Prompt: Chrámy sú stavané pre bohov. S touto vedomosťou postaví farmár malý chrám aby uvidel, aký boh sa mu zjaví.
Arepo si v poli postavil chrám, skromnú vecičku, zopár kameňov naukladaných do mohyly, a o dva dni neskôr sa do nej nasťahoval boh.
“Dúfam, že si boh žatvy,” povedal Arepo a založil altárik a spálil dve pšeničné stebielka. “Bolo by to fajn, veď vieš.” Pozrel sa dolu na tú šmuhu na kameni, kamienky nakrivo naskladané, odkašľal si a poškrabkal sa po hlave. “Viem, že toho nie je veľa,” povedal, jeho slamená čiapka v rukách. “Ale - spravím, čo sa len bude dať. Bolo by fajn myslieť si, že na mňa dohliada nejaký boh.”
Na ďalší deň tam zanechal pár fíg, deň na to tam strávil desať minút svojho rána posadený vedľa toho chrámu v modlitbe. Na tretí deň ten boh prehovoril.
“Mal by si ísť do chrámu v meste,” povedal boh. Jeho hlas bol ako šum pšeničných stebiel. ako pišťanie poľných myšiek pobehajúcich skrz trávu. “Do skutočného chrámu. Nejakého riadneho. Dostať požehnanie od skutočného boha. Ja taký nie som, ale možno by som ťa mohol niekomu odporučiť?” Vytrhol list zo stromu a povzdychol si. “Tým myslím, nie že chcem byť drzý. Je to tu útulné. To velebenie bolo fajn. Ale nemôžeš úprimne veriť, že ti čokoľvek z toho niečo prinesie.”
“Už toto je viac než som očakával, keď som ho staval,” povedal Arepo, pokladajúc svoju kosu a sklaňajúc sa k zemi. “Povedz, čohože si to ty boh?”
“Som boh spadnutých listov,” povedal. “Červíkov, ktorí sa mútia pod hlinou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva. Som boh tuctu ďalšieho ničoho, zvyškov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre, ktorá hneď zmizne.”
Boh si opäť povzdychol. “Nemá zmyslu velebiť niečo také, nie ako Vojnu, alebo Žatvu, alebo Búrku. Odlož svoje modlitby na veci mimo tvojej kontroly, dobrý farmár. Na tomto svete si taký maličký. Taký zraniteľný. Lepšie modliť sa niečomu vyššiemu, než som ja.”
Arepo vytrhol stebielko pšenice a pritísol si ho medzi zuby. “Mne takéto velebenie vyhovuje,” povedal. “Takže ak ti to nebude vadiť, myslím, že v tom budem pokračovať.”
“Rob, ako uznáš za vhodné,” povedal boh a stiahol sa hlbšie medzi kamienky. “Ale nikdy nevrav, že som ťa nevaroval.”
Arepo sa modlil pred rannou prácou, a on a ten boh v tichosti uvažovali nad stromami. Takto ubehli dni, a týždne, a potom sa privalila Búrka, čierna a hrubá a búrlivá. Zaplavila Arepove polia, ztriasla škridlice z jeho strechy, zasiahla jeho olivový strom a poslala ho na popol. Na ďalší deň kráčali Arepo a jeho synovia pomedzi tej pšenice, zachraňovali čo sa len dalo. Ten maličý chrám bol rozhádzaný naprieč poľom, a tak keď práca z toho dňa bola hotová, Arepo tie kamienky pozbieral a opäť ich poskladal.
“Marná práca,” zašepkal boh, ale aj napriek tomu sa vplížil naspäť doň. “Nebolo jedinej veci, ktorou by som vám toto mohol ušetriť.”
“Bude nám dobre,” povedal Arepo. “Búrka už prešla. Znovu všetko postavíme. Na dnes žiaden milodar nemám,” povedal, a zložil trošku skazenej pšenice, “ale myslím, že zajtra niečím podopriem tieto základy, čo povieš?”
Boh v chráme zarachotil a povzdychol si.
Prešiel rok, a potom ďalší. Chrám sa zavrstvil stenami kameňov, zastrešil pletenými konármi. Arepovi susedia sa chichotali keď prechádzali navôkol. Niektoré ich deti zanechávali ovocie a kvetiny. A potom Žatva zlyhala, bohovia stiahli svoje odmeny. V Arepovom poli zakvitla pšenica tenká a krehká. Ľudia nariekali a trhali svoje róby, vraždili svoje jahniatka a vylievali ich krv, hľadeli na zem so znepokojením a išli spať hladní. Arepo si prišiel sadnúť ku tomuch chrámu, kvety už dávno zvädnuté, ovocie zošuverené na hrudky, Arepove rebrá bolo vidno skrz jeho hruď, jeho ruky sa stále triasli, a zamumlal modlitbu.
“Pre teba tu nič nie je,” povedal boh, túliac sa v tme. “Nie je nič, čo by som mohol urobiť. Nedá sa nič robiť.” Zatriasol sa a vypľul svoje slová. “Čo je tento chrám, ak ne tvojou ďalšou ťarchou?”
“My-” povedal Arepo, a jeho slová sa zakolísal. “A čo, že je chudý rok,” povedal. “Týmto sme si už prešli, prejdeme si tým znova. A čo, že sme hladní,” povedal. “Stále máme seba navzájom, nie tak? A mnoho ľudí sa modlili iným bohom, ale to ich pred týmto neochránilo. Nie,” povedal a zatriasol hlavou, a ľahol si na zopár zošuverených buryniek na altáriku. “Nie, myslím si, že naše usporiadanie mi celkom vyhovuje.”
“Príde horšie,” povedal boh z útrob toho kameňa. “A nebudem môcť spraviť nič, aby som ťa zachránil.”
Prešli roky. Arepo položil zvráskavenú ruku na ten chrám a niektoré dni tam strávil hodinu, stratený v zamyslení s tým bohom.
A jedného osudového dňa, spoza víno-temného mora, prišla Vojna.
Arepo sa zapotácal ku svojmu chrámu, jeho ruka pritlačená o brucho, pomazávajúc to sväté miesto svojou krvou. Spoza neho horeli jeho polia, a kosti v nich horeli do čierna. Privliekol sa tam na kolenách ku chrámu z tesaného kameňa, a ten boh sa náhlil ku jemu boku.
“Nemohol som ich zachrániť,” povedal boh, jeho hlas tichý nárek. “Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Je mi to tak, tak veľmi ľúto.” Listy padali zo stromov, malý hebký dážď popola. “Neurobil som nič! Celé tie roky, a nič som pre teba nespravil!”
“Ticho už,” povedal Arepo, chutnal svoju vlastnú krv, zrak sa mu rozmazával. V modlitbe sa oprel o chrám, čelo pritlačené ku kameňu. “Povedz mi,” zamrmlal. “Znovu mi povedz. Čohože si to ty boh?”
“Som-” povedal ten boh, a načiahol sa, chytil Arepovu hlavu, zavrel oči a prehovoril.
“Som boh spadnutých listov,” povedal, a vykúzlil si ich obraz. “Červíkov, ktorí sa mútia pod zemou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva.” Arepove pery sa rozišli v úsmeve.
“Som boh tuctu ďalšieho ničoho,” povedal. “Kvetových lístkov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre,” hlas sa mu zlomil a rozplakal sa. “Ktorá hneď zmizne.”
“Nádherné,” povedal Arepo, jeho krv špinila kamene a presakovala do zeme. “Všetky z nich boli také nádherné.”
A keď horeli polia a dym zahaľoval slnko, keď boli ľudia pošliapaní v presile a zúrila krvavá Vojna, keď nebesá vypustili na zem svoj hnev, rozsievač Arepo si ľahol do svojho skromného chrámu, hlavu mu chránili kamene, a vrátil sa domov k svojmu bohu.
Sora našla chrám a v ňom kosti, na ktoré sa zrútila strecha.
“Oh, úbohý boh,” povedala, “bez nikoho kto by pochoval tvojho posledného kňaza.” Potom za pozastavila, pretože bola zďaleka. "Alebo sa tu takto uctievajú mŕtvi?" Boh sa prebral z rozjímania.
“Volal sa Arepo,” povedal. “Bol zasievač.”
Sora sa trochu zľakla, pretože nikdy predtým nepočula hlas boha. "Ako si ho môžem uctiť?" Spýtala sa.
"Pochovaj ho," povedal boh, "pod mojím oltárom."
“Dobre,” povedala Sora, a šla si po lopatu.
"Počkaj," ozval sa boh, keď sa vrátila a začala zbierať kosti spomedzi polámaných vetvičiek a opadaného lístia. Položila ich na zvitok nebarvenej vlny, jedinej látky, ktorú mala. "Počkaj," povedal boh, "nemôžem pre teba nič urobiť. Nie som bohom ničoho užitočného."
Sora si sadla na päty a pozrela na oltár, aby počúvala boha.
"Keď prišla Búrka a zničila jeho pšenicu, nemohol som ju zachrániť," povedal boh, "keď sa Žatva nepodarila a on bol hladný, nemohol som ho nakŕmiť. Keď prišla Vojna," bohov hlas sa zadrhol. "Keď prišla vojna, nemohol som ho ochrániť. Prišiel zakrvavený z bitky, aby zomrel v mojom náručí." Sora sa znova pozrela na kosti.
"Myslím, že si bohom niečoho veľmi užitočného," povedala.
"Čoho?" spýtal sa boh.
Sora opatrne zdvihla lebku na látku. "Si Arepov boh."
Prešli generácie. Dedina sa zotavila z tragédií - domy boli obnovené, záhrady znovu vysadené, rany zahojené. Na starca, ktorý kedysi žil na kopci a hovoril s kameňom a sutinami, sa už dávno zabudlo, ale chrám stál v jeho mene. Väčšina verila, že je prázdny, pretože boh, ktorý v ňom sídlil, sa už dávno odmlčal. Každý, kto prechádzal okolo rozpadajúcej sa svätyne, však cítil bolesť v srdci, akoby smútil za strateným priateľom. Chlad, ktorý prenikal od vchodu do chrámu, oslaboval ich ducha a odháňal všetkých potenciálnych návštevníkov, okrem zriedkavých a najmä nevšímavých detí, ktoré po sebe nechávali drobné trsy ružových a bielych kvetov, ktoré natrhali na okolitej lúke.
Boh sedel vo svojom pokojnom domove a hľadel na vzdialenú cestu, na chodcov, pracovné kone a vozy, na padajúce lístie, ktoré sa vírilo okolo hemžiacich sa nôh. Ako dlho to už bolo? Svet napredoval bez neho, lebo vedel, že mu niet pomoci. Svet musí byť kruté miesto, ktoré opustili aj užitoční bohovia, ak farmy môžu zaplavovať povodne, úroda môže byť neúrodná a domy môžu horieť, pomyslel si.
Pochopil, že ľudia sú nezmyselné bytosti, ktoré sa modlia k bohu, ktorý im nemôže splniť želanie alebo požehnať šťastie. Ktorí by udržiavali chrám a prinášali obety bez toho, aby za to niečo dostali. Ktorí by sa delili o svoju spoločnosť a meditovali s takýmto neužitočným božstvom. Ktorí by pochovávali cudzinca bez nádeje na úžitok. Akou bizarnou, márnotratnou láskavosťou naňho premárnili. Aké úžasné, hlúpe, cnostné, beznádejné stvorenia boli ľudia.
A tak maľoval západ slnka žltými listami, lákal červíky, aby tancovali vo svojej pôde, rozkvital hranicu medzi lesom a poľom kvetmi a bobuľami, krstil vzduch štipľavým chladom pred príchodom zimy, dozrievali jablká s chrumkavými, červenými pehami, aby sa lámali pod zatínajúcimi sa zubami, a tucet ďalších ničotností, na pamiatku človeka, ktorý kedysi chválil dielo boha na jeho umierajúci dych.
“Zdravím ťa, Boh každej skromnosti na svete,” zvolal známy hlas.
Prižmúrené kútiky božích očí zaplakali na skrútených perách. "Arepo," zašepkal, lebo jeho hlas bol chrapľavý od storočnej nemoty.
"Som bohom oddanosti, drobných láskavostí, nerozbitných pút. Som bohom nezištnej, bezpodmienečnej lásky, večného priateľstva a dôvery," vyhlásil Arepo a každým slovom upokojoval toho druhého.
"To je úžasné, Arepo," odpovedal medzi slzami, "som za teba šťastný - taká mocná osobnosť bude určite potrebovať veľkolepý chrám. Odídeš do mesta, aby si zhromaždil ďalších veriacich? Všetci ťa budú zbožňovať."
"Nie," usmial sa Arepo.
"Takže ďalej, do hlavného mesta? Ďakujem, že si sa tu zastavil pred svojím odchodom."
"Nie, ani tam nepôjdem." Arepo pokrútil hlavou a uškrnul sa.
"Ešte ďalej? Aké ambiciózne ciele musíš mať. Nepochybujem však, že sa ti to podarí," pokračoval starší boh.
"Vlastne," prerušil ho Arepo, "rád by som tu zostal, ak mi to dovolíš."
Druhý boh onemel. ".... Prečo by si tu chcel zostať bývať?"
"Som boh nerozbitných zväzkov a večných priateľstiev. A ty si Arepov boh."
20 notes
·
View notes
Text
I think I could make a pretty rad God of Arepo film once Goncharov and my two other projects are done
280 notes
·
View notes
Text
Guys what is the god of arepo? Like ive heard of it and stuff but what is it?
18 notes
·
View notes
Text
is god of arepo writer still on tumblr bc I have questions and i’ve literally never heard anyone asking about this before
#sator square#god of arepo#surely someone has mentioned this before???? but i’ve never seen it#please someone tell me the author has already addressed this i am dying to know
49 notes
·
View notes
Text
Private Eyes / God of Arepo au goodnight
19 notes
·
View notes
Text
I love that because of that post of tumblrs folk stories, those stories are moving around again. I have seen Arepo and Thyme and several others just today, when previously it has been months if not years between them appearing again.
238 notes
·
View notes
Text
Finally uploading this!!! I think i recorded this back in like, May? June? Either way I hadn't posted it yet cause life stuff ended up happening in July, but here we are now! This is the first thing I've ever recorded, and I'm honestly pretty nervous. Excited too though!
All credit for the creation of this wonderful story goes to @writing-prompt-s , @stu-pot , @ciiriianan , and @sadoeuphemist !
Music used in this was
youtube
I hope everyone likes this!!! It was really enjoyable to work on honestly!
#My art#My recordings#God of Arepo#podfic?#Not sure if my facts are a hundred percent correct here#but i think phormynxs are usually played as accompaniment to recitings of epics and things like that#so i thought it would work really well for this!!!#also just cool instrument in general#Youtube
40 notes
·
View notes
Text
God of Arepo my beloved 💜
My first book is officially bound! (I actually finished it in early November but I forgot to post it) Pamphlet bind with cereal box cover and too-thin cover paper that wrinkled (oops I've learned my lesson) but I'm really happy with how it turned out! Especially for a first book! Definitely a good learning process.
If you've never read God of Arepo, you should check it out! It's a lovely story based on a writing prompt that was group written by several users, and then turned into a graphic novel by another. (Another artist did a graphic novel recently and it's also quite lovely, tho not included in this particular binding)
Original text - sadoeuphemist/ ciiriianan/ stu-pot (link here)
Graphic novel - slightly-awkward-sunshine (link here)
#adventures in bookbinding#purplephloxpress#god of arepo#fanbinding#tumblr fics#slightly-awkward-sunshine#sadoeuphamist#ciiriianan#stu-pot
132 notes
·
View notes
Text
Plans for the God of Arepo brick award
Not to go too far ahead in case the "God of Arepo becomes award-winning Tumblr folklore" campaign doesn't succeed - we will find out this weekend - , but I've been ruminating about how to divide the brick for the 5 of us creators if this becomes a Thing.
I've been holding onto this vision that the honours might be stamped onto the brick. In which case I will probably hire someone to cut it evenly. Then it can be like a friendship bracelet thing where the brick only becomes 1 if the 5 of us ever meet up irl. Very thematically appropriate for the work.
However, there IS a possibility (in fact, it's 80%) that the brick award won't have a stamp aka it's just a normal plain brick. Maybe my friend with the stamped brick is an exceptional circumstance because they are overseas. I don't know if it's a thing they only did for everyone for one year and never again. (I'm arranging to get my brick for Alexander Comic from last year delivered to my house in Malaysia rn, so we'll find out if stamping is a special service for overseas winners)
Still I shouldn't depend on that 20% chance for the God of Arepo. I am going to have think about what to do with a plain brick.
In which case, I will go with the original plan of smashing it. It's pretty much a joke-traditional thing among us comics creators to smash the Ignatz Award into pieces to distribute between our collaborators (it's been done twice: for the Nib and Iron Circus when they each won Outstanding Anthology). The brick pieces end up becoming part of a larger installation with a plaque attached - which to me is way better than a plain brick.
I am probably going to hire Shing Yin - fellow comics creator and assigned brick smasher and handyperson - to break the brick and design the final outcome.
One design idea I have is to stack the smallest brick pieces into a cairn (like the original temple Arepo built) and make it into a centerpiece for a terrarium. See below for an example.
Stones and some fake greenery (fake because idk what export rules are for plants in the US, also I definitely can't receive plants from overseas).
I don't know what form this pseudo-terrarium would take. A cloche? A jar? A glass pillar with a cork lid? A glasshouse? So many vessels for a god.
I am really into this idea because converting the brick award into a stack-of-stones-inside-a-terrarium award is very aesthetically on-point and the best fit for everyone.
So now I guess we will wait and see if this wild scheme works out. Again I don't know what will happen. I am a cautious person so I don't wanna get everyone too hyped for something that may not happen yet, but I also want to plan ahead just in case. ????
321 notes
·
View notes
Text
pls help w this essay
okay I'm writing an essay on tumblr and fandom culture and I want to write about the collaborative nature of tumblr and fic/fandom in general (see goncharov, the god of arepo, that roomba one, the story of the women who raises a changling as her own, etc, even the silly inside jokes like horse plinko + spiders georg, etc) I’m hoping to expand on the way people have been talking about “tumblr folklore” and how that connects us back to a very old and very uniquely human experience of having fun creating stories together - how the tumblr/fan community is an inherently collaborative one and I thought in the spirit of the topic I would turn to the home of fandom culture and ask if anyone out there has any thoughts/comments on this that they'd be willing to let me use in my essay? you would be fully credited and I will post the essay when I'm done if people are interested. no pressure to add anything but please rb or message me if you have anything you want to add to the conversation and please rb anyway to spread this if you dont mind! thanks in advance!!!! <33
#fandom#fanfiction#fanfic#essay#girl help#acedamia#tumblr#ao3#fanfiction.net#school#legends of tumblr#arepo#god of arepo#goncharov
79 notes
·
View notes
Photo
God of Arepo - sadoeuphemist/ ciiriianan/ stu-pot (read the whole text here)
graphic novel - slightly-awkward-sunshine (read the graphic novel here)
Other versions 1, 2 and 3
Dimensions: 8,5cm x 13cm
Materials used:
cover
cardboard (1mm)
kangaroo leather
book block
Schleipen fly 05, 115g/m²
Katazome (endpapers)
Font used
Garamond
#bookbinding#fanbinding#god of arepo#sadoeuphemist#ciiriianan#Stu-Pot#slightly-awkward-sunshine#gold tooling#genuine gold#acrylic paint#that's it - I haven't planned another copy (at least for now)
201 notes
·
View notes
Text
Ok so we all know the story the god of Arepo.
Was anyone going to tell me that someone else made a continuation or was I just supposed to read it on instagram??
46 notes
·
View notes
Note
What's a post on Tumblr you really liked but have never been able to find again?
Uhh theres a lot of them, probably the God of Aerepo post that has the comic to go with it. That story always makes me cry but in a good way if that makes sense
7 notes
·
View notes
Text
just saw god of arepo on tik tok can’t have shit in this house
6 notes
·
View notes
Last Seen Blogs
inspiration201219
#amor #inspiration
agvsystemdelhi
AGV System
mily-321
🍑❜︧༷︧➭ʝιʂσσ⿻ꦿꦂ🍑
wiredrides
Wired Rides
clamscene88
Handheld Electrostatic Disinfectant Sprayer by Pax