Ja milujem, ty miluješ / I Love, You Love (1980) dir. by Dušan Hanák.

Kde sú tie

dni a večery ktoré sme si písali ?

Kde sú tie

činy lásky ktoré medzi nami boli ?

Kde je to

ako sme o sebe navzájom zmýšľali?

Kde sú tie

slová ako ma miluješ a čo by sme mohli ?

Kde je tá

pozornosť ktorej sme sa zmohli ?

Kde si ty

po mesiaci..ani nevieš ako to bolí.

Robíš mi to úmyselne?

Už to nieje zrazu verné?

Cítim, že je to zrejmé.

Len k tomu ďalej spejme.

Milujem ťa ty to vieš.

Ale netuším čo chceš.

Chceš mňa a nás?

Alebo to vzdávaš zas.

A vôbec ..vieš ty vôbec milovať?

Či sa chceš somnou len hrať.

No príde mi to tak.

Že nastal ten zlom ak.

Sú vo mne divné pocity.

Že už má nemáš v moci ty.

To čo cítim ja silné.

No nie vždy neomylné.

Priznávam si to

No chýbalo mi to.

Vieš to ty.

Viem to ja.

Tie pocity.

Za to stoja?

Tak skús sa nad sebou zamyslieť len

Lebo za chvíľu to bude iba sen

Pretože som už na pokraji nášho vzťahu....

Si to len ty čo v ňom má teraz tú váhu.

Preto chcem vidieť len tu snahu.

To je všetko.. oh a možno odvahu.

Vždy, keď ťa objímem A ucítim tvoj parfém, Pripomenieš mi Chardonnay, Nie preto, žeby bol z hrozna Alebo mal hroznovú arómu, Či štipku alkoholu v sebe, No preto, že milujem jeho Vôňu, jeho chuť a vtedy Začnem myslieť na tvoje Vhlké pery, ako sa stretávajú s tými Mojími, na tvoje ňadrá a jemné malé bradavky, Ako sa k ním blížim Dravo no zároveň jemne, nežne A ty ležíš vo svojom bielom negližé A ja pomaly mierim nadol A ty jemne vdycháš, zarývaš svoje prsty do matraca A ja mierim opäť nadol, k tomu miestu, Miestu tvojej rozkoše, Zvieraš mi stehnami hlavu, A kričíš, že takto to chceš zakaždým a že to miluješ, Tak ako ja tvoju vôňu, A tvoju husiu kožu, Ako Chardonney naliate v poháry, Na stole, neďaleko tvojho parfému, A ja mám stále hlavu zovretú tvojími stehnami, A ty stále vzdycháš, nežne vzlikáš, A sused kričí a prosí nás, aby sme boli potichšie, No ty vzdycháš a vzdycháš čoraz hlasnejšie, A moje ústa sa plnia jemným Chardonnay

Dnes je ten sviatok ❤️Valentín. Je jedno či ten sviatok oslavuješ alebo nie, dôležité je že určite máš niekoho koho miluješ💘 alebo ❓ Ak máš niekoho koho miluješ tak ✍️ do komentára a označ ho . Ja milujem @alexandrava a @academy4online a ty ? #valentine #valentinesday #valentín #laska❤️ #laska #láska #love #academy4online (na mieste Panorama City, Bratislava)

taken

it's been few days and i fell like

i'm feeling the right feeling maybe i finally gotta feel it

odkopnem ťa home, dáš mi pusu, ja sa cítim trippy,

najviac na svete milujem tvoje dotyky,

chvíle s tebou, babe, sú útek z reality,

chcem ťa milovať, byť šťastný, cítiť pocity,

lebo vždy keď sa dotyyykam tvojich pier, cítim sa faajn,

pozri, padá hviezda, tak niečo si praaaj,

poznáme len malý voz, no nám to stačí,

na srdci jazvy, navonok hráči,

žiť život naplno, i keď bude kratší,

chlapci, čo chcú ťa, pre mňa sú sráči.

prehrabnúť ti vlasy, úžasný feel,

konečne niekto, pri kom cítim sa real,

je to úžasné

pozeráme na hviezdy, smejeme sa, kľud, zas smiech,

si krásna celá, ja žeriem ťa,

pri tanci vrelá, ja ženiem sa - za - tebou,

lebo s tebou každý ďalší deň je nebom,

milujem šport a ty miluješ mňa,

sen sa vie splniť, snáď naozaj teraz.

Deň víťazstva nad inakosťou

Môj milovaný.

Vieš čo je dnes za deň. Ja to viem. Aj naši to vedia a sú s tebou spokojní. Teda spokojní s tým. S nami. Dosiahli sme najmenší možný úrok! 2,5! Dobre, dobre. Nie je to úrok.

Môj milovaný.

Vieš ako milujem všakovaké sviatky a výročia. Deň vody, deň Zeme, deň víťazstva nad tým a oným. Tak ja by som dnešok nazvala - deň víťazstva nad ľudskou inakosťou. Našou inakosťou. Keď sme si na začiatku povedali, že - ok. Skúsime to, ale asi to nepôjde lebo, môjtybože, sme úplne odlišní. A aha! Ja dodnes neviem na čo je v aute prevodovka (to je to, kde si odložíš pohár s kávou?) a ty zas nevieš, či je Jana Eyrová moja spolužiačka, alebo kto to vlastne je. A predsa nám to klape.

A najdôležitejšie vlastne nie sú kvety (ktoré dnes dostanem, však?), darčeky a ani sladké slová, po ktorých si diagnostikujeme diabetes. Najdôležitejšie je, že sme nespadli do fenoménu, ktorý sa bojím napísať (je to stereotyp). Žartujem, najdôležitejšie je, že som pribrala a ty ma miluješ stále rovnako. Zase srandujem (a ďakujem). 

Prežili sme spolu neskorú pubertu. Dve stužkové. Odchod z domu. Dvojité sťahovanie. Dve vlády Fica. Zistenia, že bary nie sú pre nás. A že ani v dvadsiatich sa stále nevieme o seba sami postarať. Ale nie o tom som chcela. Zistili sme to najdôležitejšie. Že spolu nám to ide. A jediná výhoda toho, keď sme bez seba, je, že si môžeme v pokoji poprdieť (jemine ľudia, všetci to robíte).

Môj milovaný.

Prosím pána Boba, aby sme prežili toho ešte miliónkrát toľko. Ďalšiu vládu Fica ale už nie. Nech ešte miliónkrát ráno “nenápadne” vstaneš a pôjdeš mi kúpiť pomarančový džús. Nech ti miliónkrát navarím obed a ty ho miliónkrát pochváliš, aj keď povedzme si, niekedy sama viem, že klameš. Nech naďalej dislike-ujeme videá youtuberov. Nech ma začne mať tvoja mamka rada. A moja teba trochu menej (haha, ahoj mami).

Môj milovaný, koniec sentimentu. Príď domov, uvarila som cestoviny a môžeš ich pochváliť. Môžeme sa pohádať o politike a potom zase udobriť. Poplakať si nad našou nemožnosťou a veď to poznáš. Môžeme sa za mnohé veci nenávidieť, mnoho si toho môžeme odpúšťať a tiež za mnohé môžeme prosiť. Najkrajšie je, že za mnohé sa môžeme milovať. Tak nech to tak je.

Môj milovaný, príď a ostaň.

Tak ako doteraz. 

7.5.2017

Milujem Ju. Ty to vieš. Napriek tomu sme spolu. Nerozumiem Ti. To ma tak veľmi miluješ, že ani toto nieje pre Teba dôvodom nebyť so mnou? Alebo je ti to len jedno, som ti ľahostajný ja i moje city... preto Ťa to netrápi? Lebo ma nemiluješ... Prečo byť teda spolu? Možno máme len strach, spolu nebyť.

Chapter Six

Slnko

Po veľmi dlhej dobe som mal bezzsnú noc. Otočil som sa, že sa natiahnem ku Kibovi, no nebol tam. Takže vlastne, to nebola úplne bezssená noc. Sen či vidina. Zabolelo to. No povedal som si, ak bol ten sen dar od Boha, som rád, že mi ho dal. Len moje srdce to trochu vstrebáva. Zo všetkých vidín, snov alebo nech to bolo čokolvek, bola táto najsilnejšia. Sklamaný aj spolu so zdochnutým vnútorným bôžikom som sa vybral do kuchyne, že si dám raňajky. Ešte ospalý som šiel do ladničky, vytiahol mlieko, nalial do pohára a napil sa. Pred sebou som u sporáku uvidel ako na mňa pozerá kiba s robiacimi palacinkami. S plnou papulou mlieka a len v župane, som moc nevedel čo povedať. V tom prišla maminka.   “Ahoj kurátko. Kiba došiel, že či vám môže urobiť raňajky. Prečo si sa nezmienil, že idete dnes na výlet?” Stále ostávam v nemom úžase. “Neviem? Zabudol som?” Snažím sa zakamuflovať moje prekvapenie a tušenie, že sen nebol snom ale skutočnosťou. Kiba sa zapojil do rozhovoru.  “Moja mama začala vyvárať už o ôsmej, tak som prišiel poprosiť tetu Rose, či nám to nemôžem spraviť u vás.” Bol som stále prekvapenejší a prekvapenejší. “Jasné Kiba. Veď si jak náš ďalší syn. Predstava mať Kibu za brata a incest na krku bola zvrátená, ale celkom sa mi páčila. Škeril sa vo mne bôžik. “Nathy Caleb je u kamoša a otec musel ísť do práce. Ja idem do mesta niečo povbavovať tak keď odídeš, všetko skontrouj a pozamykaj. Pá majte sa.” “Dobre mami ahoj.” Kiba odkýval a ostali sme sami. Len ja a on. Ostal som so zvedavým užasnutým úsmevom naňho pozerať.  “Čo sa škeríš?” Spýtal sa ma a než som stihol odpovedať bol pri mne. Chytil ma za pás a pobozkal. “Myslel si, že to bol len sen?” “Áno. Popravde, ja už moc neviem rozoznať realitu od sna.” “To je v poriadku, aspoň máš zaujímavý život,” a vrátil sa k palacinkám. Dorobil ich pekne mi ich naservíroval na stôl v obývačke, kde som si sadol. On si sadol ku mne, objal ma a dal pusu na líčko. Ja som sa len začervenal. “Kam vlastne ideme, ak niekam ideme?” “Na jedno ultra špeciálne miesto, kam ťa chcem zobrať už roky.” “Roky?” Myslím, že prekvapení budem zažívať teraz veľmi veľa. “Áno. Nie len ty mňa miluješ od malička. Zas si nemysli.” Ostal som naňho pozerať s hubou plnou palaciniek. Bolo to velmi komické. Prehltol som a zotrval v zízaní. Kibu sa mi len smial a spýtal sa: “ Čo je?” A taktiež mi zotrel šľahačku jedným prstom z nosa a sám si strčil ten prst do úst a celý oblízol. Kúsol som sa do pery.  “Nič. Len...ešte stále ma to celé prekvapuje.” Pousmial sa. Ja som sa šiel hore obliecť a Kiba zatiaľ zbalil ostatné palacinky a džús. Prehovoril som Kibu aby sme zobrali aj Semira a šli mojím novým autom, čo som dostal od otca k narodeninám. Bol to  dvetisícštrnástkový čierny Ford Mustang V8 Gt coupe. Nerozumiem sa do áut. Ale viem, čo sa mi páči. Onedlho sme boli na ceste. Semir spal vzadu na sedadle a my sme šli s vetrom vo vlasoch vpred ku šťastiu. Nevedel som kam ma vezie. A bolo mi to jedno. Cítil som sa štastný. V tú chvíľu alebo od doby od kedy som zistil, že to nebol len sen, že on je tu so mnou a drží ma za ruku a že ma vlastne miluje, som cítil neprekonatelné štastie.Cítil som sa milovaný. Myslel som si, že dokážem preniesť hory, že ak pomyslím na dieťa, ktoré práve niekde zomiera, môžem len myšlienkou zachrániť. Vykonať zázrak. Tak sa tomu vraví. Veril som, že v tomto stave by som dokázal spasiť sám seba. Po toľkých rokoch. Cítil som sa slobodný. Išli sme cez lúky, jazerá, lesy, hory. Pri jednom naozaj nádhernom mieste akorát hrala pesnička od Loreen - Im in it with you. Kiba sa z času na čas na mňa pozrel a rozprával ako sa mal, keď som ho nevidel. Čo robil a prežil. A ani na chvíľu nepustil moju ruku a neprestal sa na mňa usmievať. Cítil som sa v bezpečí.  “Dosť už o mne. Povedz mi čo ty.” “Čo ja?... Sám neviem.” Odmlčal som sa nechcel som sa o tom veľmi rozprávať. Lebo aj keď tu bol, ako keby tu nebol. Nehovoril som mu o veciach, ktoré ma v srdci zožierali. To len Emme.  “Emma mi povedala o niektorých veciach,” cítil som sa zradený. Pche. Toto jej vybielim.  “Ah. Krava.  Prečo ti to hovorila?” “Prečo si mi to ty nepovedal? Prečo si mi nepovedal, že ti ubližovali. Prečo si mi nepovedal, čo vidíš. Prečo si mi vlastne nepovedal, že ten chalan čo zomrel, keď som bol preč vtedy...no že si ho miloval...  Nathaniel...Nemusel si si tým prejsť sám. Teraz keď viem, no teda, vlastne neviem, mi to trhá srdce. Mohol si mu pomôcť Kiba. Prečo si tu nebol.” “To nie je...nemôžeš takto..proste som nechcel aby som ťa zatiahol do mojho sveta.” “Do tvojho sveta? To ako..” “Do môjho sveta, ktorý vidím. A ktorým si prechádzam. Bolo by to pre druhých ťažšie tiež. Je to reťazová reakcia. A to som nechcel. Preto som to nechal v škatulke Emma a Ja.” “No dobre...tak ťa počúvam. Priveď ma do tvojho sveta.” “Kiba to...” Pozeral sa na mňa. Takýto výraz som uňho ešte nevidel. Vážny, ustráchaný. Strach o milovaného. Oči mu takmer plakali no ostali stáť pevne. “Mám to odmalička. Vídaval som duchov, anjelov.  Počul som hlasy. Čoho som sa dotkol, bolo dobré. Modlieval som sa a veril som, že mojimi modlitbami a prosbami, dokážem činiť zázraky. Videl som ľudí takých, akí sú. Občas to bolo strašné. Sedel som zavretý v izbe a počúval hudbu, len aby som nemusel na vonkajší svet.” “A čo keď si bol starší? Čo potom? Zosilnelo to alebo ako?” “Zahľadel som sa do jedného chlapca. Lebo...Vedel som, že ťa nikdy nebudem mať. Ale úprimne, modlil som sa, aby sme boli najlepší kamaráti. A každý deň som za to ďakoval. Možno som sa pár krát modlil aby to bolo viac. Heh. Žeby oneskorený zázrak?” Kiba sa zasmial. “ Ale aby som pokračoval... Zahľadel som sa doňho. Veľmi. Aj on do mňa. No neprijal to tak ako ja.... Tri mesiace som o ňom nepočul. Až dokým neohlásili pohreb. Zabil sa. A ja som bol príčina smrti. Prišli nejakým spôsobom na to, že som buzerant a vinili ma z toho. Jeden čas, bol dokonca aj lov na mňa. Démoni. Beštie. To sa z nich stalo. Mával som nočné mory. Dve mi ostali v pamäti dodnes. Jedna, keď som stratil sám seba, a preklínal som svet, Boha, ich. Sám Lucifer ma prišiel navštíviť. Cítil som ako ma škrtí. No bolo vo mne ešt zrnko viery. Tak som prežil. Ráno som mal spálený celý krk a celé telo ma bolelo ako nikdy predtým...”  “Wow. No je to... “ videl som ako pevne stíska volant. Plný hnevu. “Ale je to už dávno...” “A..ten druhý sen?” “Ten druhý... videl som moju smrť. 7 krát. To je ďalšia vec. Vidím občas budúcnosť. Niekedy v metaforách. Niekedy priamo.” “Neboj sa. Ty nezomrieš. O to sa postarám. “ Zacítil som zvláštny pocit. Príslub niečoho, čo ma desilo. “Hlavne... klud ano Rómeo? haha. A už by stačilo. Kedy tam budeme?” “Už sme tu.” Asi hodinu pred západom slnka sme prišli na to “špeciálne miesto. Ostali sme stáť pred podlhovastým skleneným domom na útese. Kiba vystúpil z auta. Otvoril mi dvere. Chytil ma znovu za ruku a zobral dovnútra. Slnko sa odrážalo od každej sklenenej tabule, ktorá bola v dome. Dokopy tam nič nebolo. Veľmi minimalisticky zariadené ale bolo to nádherné. Hlavne ked otvoril obrovské okno, za ktorým bol sklenený bazén a drevená terasa.  Slnko sa ma dotýkalo a priťahovalo bližšie a bližšie k sebe. Cítil som prítomnosť anjela strážneho. V duchu som mu ďakoval celým srdcom, že vyslyšal moje prosby. Kiba sa opäť v mojich očiach trblietal ako diamant. Snažil som sa spomenúť si na deň, kedy som ho spoznal. Keď som bol ešte malé škvrňa a on taktiež. Možno som aj začal ľutovať, že som mu nič z toho nepovedal. Možno, by bolo všetko inak. A vlastne ma prekvapuje, že mi nič nepovedal na moje psychopatické kuriozity. No ten pocit ľahkosti, ktorý ma objímal v tomto momente, bol akoby mi boli odpustené strašné hriechy. Zaujímalo by ma, čo sa stalo v ten deň mojich narodenín. No to je teraz ale jedno. Som tu. A s ním. S kibou ktorého milujem, celým svojím srdcom a pre ktorého by som zomrel. Bez váhania. A samozrejme aj so semirom. Pripomenul sa mi ako sa mi obtieral o nohy.  Zo zadu ku mne prišiel Kiba. Objal ma a pobozkal na krk. “Je to nádherné, že? Nikoho som sen nikdy nezobral. Otec to postavil pre mamku. A ona to darovala mne než zomrela.” “Bola to úžasná žena. Mal som ju veľmi rád. Bola dosť podobná tej mojej. Čo sa vnútra týka.”  “Áno. Veľmi mu ju pripomína. Preto som aj bol u vás tak často. A vždy keď ju vidím, rozjasní sa obloha a svet je ihneď krajší.”  Držal ma v objatí a spolu sme pozorovali západ slnka. No pochvíli sa nám ozvali žalúdky.  Do toho mi volala aj Emma.  “Len ju zdvihni.” Usmial sa potmehúdsky. “Počkaj ona..vie?” Očami mi naznačil samozrejmosť odpovede, a začal sa hrabať v plnej ladničke. Očividne to nebol veľmi spontánny výlet. Ale som rád, lebo sme zožrali všetky palacinky, čo sme si zobrali. Alebo skôr, dali hladnému Semirovi. “Áno Emmi?”  “No čo pipíček? Aké sú prietrtky?” “Ty si krava sprostá. Prečo si mi nepovedala?” “A skaziť najkrajší a najštastnejšiu chvíľu vo vašich životoch? Čo si ty myslíš.” Milujem ju . Haha.  “Omg. Zavolám ti keď zajtra prídeme. Som hladký...teda hladný.. škvŕka mi v žalúdku.” “Takže pán je už hladký a zvoní mu v žaľúďku a ostáva na noc! No to budú mať zvieratá podívanou.” “Ano, chod už. A nepýtam sa prečo vieš kde sme. Cau.” Zložil som ju ešte predtým, než stihla zas trepnúť nejaku pičacinu.  Kiba zase stál sa kuchynským pultom a začínal variť. Do rytmu hrala hudba. Bolo to veľmi vtipné. No zase ten pocit motýlov v brušku. No, činil ma šťastným. Euforicky plným.

Ja milujem, ty miluješ / I Love, You Love (1980) dir. by Dušan Hanák.

Prečo

Prečo mám pocit akoby sme sa vzďaľovali, akoby si už nebol tým s ktorým som si začala, akoby še sa niekde vytratili.. ani nie že ty ani nie že ja ..ale MY. Prosím však toto je len dočasné a zas bude všetko tak ako predtým. Cítim sa.. ja ani neviem ako. Miluješ má ? Tak prečo mi to nehovoris alebo aspon kus dávaš najavo. Páčim sa ti ? Tak prečo lajkuješ každú poondiatú fotku babám na instagrame a ani nechcem vedieť čo ešte. Prečo má už nechceš pomilovať tak, ako si to chcel predtým. Robím niečo zle ? Niečo sa ti nepáči? Nevyhovujem ti ? Hľadáš niečo iné ? Niečo viac ? Niečo menej ? ...ktovie no lebo ja si v tejto chvíľu pripadam ako by som bola toto všetko naraz... skratka veľa aj malo ..alebo len nič. Raz by som chcela vidieť do tvojej hlavy a vedieť ako má vnímaš. Čo si myslíš keď sa na mna pozrieš, čo si myslíš keď mi dávaš pusu, keď má obijmes alebo len keď ti napíšem. Tak veľmi by som to chcela vedieť... možno by som si bola konečne istá že tento chlap má miluje aj keď to nedáva nejak velmo najavo. No a zároveň by som chcela aby videl to, ako ho beriem ja. Napríklad len to by mu stačilo, keď ho škrabkám vo vlasoch a on ani nevidí že sa na neho pozerám, no presne to robím a nič iné mi v hlave nejde len to ako ho milujem a ako o neho nechcem prísť. A potom ? Potom sú najhoršie tie myšlienky ktoré Vám nedajú ani spat. Nenavidim ich. Nenavidim sa za to....škoda že ti ľudia ktorí mi tuto paranoju dali nou netrpia tiež.

I Love, You Love / Ja milujem, ty miluješ dir. Dušan Hanák 1980

Každý z nás má niečo čo miluje - alebo niekedy sa tomu hovorí že má “úchylku” na niečo🤣 - Čo miluješ ty alebo čo ťa dokáže osloviť alebo dostať do úžasu❓ - Ja neviem prečo ale od malička milujem perá, alebo keď sa náhodou ocitnem v papiernictve alebo obchode s kancelárskymi potrebami - perami 🖌🖍🖋 tak som tam nejakú tú chvíľu😜 - Toto je mega a nádherný kúsok ručnej práce od @montblanc - Pači sa ti❓Alebo oblubujes atramentove či babičkové perá? . . . . . #milanvaskoofficial #onlinementor #3mesmentoring #expertnainstagram #budujonlinebiznis #robcotabavi #budonline #osobnyrozvoj #uspesny #sikovna #zivot #poddotoho #dokazes #masnato #dasto #nevzdavajsa #podnainstagram #vzdelavanie #vzdelavajsa #ajja #uspech #peniaze #pero #pen #kancelarskepotreby #prijem #onlinekurz #montblanc #london (at Kosice, Slovakia) https://www.instagram.com/p/B05CyQwljeS/?igshid=toq8b1kykwiu

“And what about a little fellow like me? No one even notices me. I’m a nobody.”

Ja milujem, ty miluješ / I Love, You Love (1980) dir. by Dušan Hanák.

Aj ty robíš to čo ťa baví, to čo miluješ, to čo je tvoja vášeň ❓❓❓ - Ak ano tak to je 👌 ja milujem takých ľudí ako @marta_gejdoshova_bodypainter_ pretože 🔝je to keď ťa to napĺňa. - Ak nie a chceš to zmeniť a nevieš ako tak 📝DM alebo sa jedoducho ozvi. - Velmi rad ti pomôžem na základe mojich viac ako 20ročnych skúsenosti 🆙🔽🔼🆙 za ktoré som velmi vďačný🙏 . . . . . #dakujem #zivot #vdacnost #milanvaskoofficial #onlinementor #podnikatel #podnikatelka #makajnasebe #nevzdavajsa #masnato #dasto #podnikanieonline #instapodnikanie #expertnainstagram #podnainstagram #akonainstagram #zarabajnainstagrame #slovensko #skusenost #pomoc #onlinebiznis #robcotabavi #okuliaredolu #poddotoho #instavasko (na mieste Bratislava, Slovakia) https://www.instagram.com/p/BoyFeOxl2d7/?utm_source=ig_tumblr_share&igshid=4ghja2ycxcpy

I Love, You Love / Ja milujem, ty miluješ dir. Dušan Hanák 1980