the-jursik-blog - Tumblr blog

the-jursik-blog · 5 years

Text

#0: Pohyb nesprávnym smerom

Životnú stabilitu som stratil, keď mi prvýkrát strčil jazyk do krku a rukou cez nohavice chytil vtáka. Hneď bol tvrdý a vlhký. On bol skúsený, taký prietrtník, ktorý vie, čo kedy povedať, kedy mlčať, ako zamotať hlavu. Ja som naivný. A nadržaný. Šesť rokov som nepocítil chlapský dotyk.

Sedem rokov som mal pomerne šťastný vzťah. On ľúbil mňa, ja jeho. Tadeáša mali všetci radšej ako mňa. Aj moji rodičia, moja starká, moje kolegyne, ktoré ho poznali. Nežiarlil som. Bol som na to hrdý. Mal som konečne perspektívny vzťah. Smiali sme sa spolu, ráno pili kávu a milovali sa. Duševne stále, fyzicky prvý rok.

Zniesol by pre mňa modré z neba. Ľúbil ma. Veľmi. Tak majetnícky. Až ma to dusilo. Vzhľadom na jeho pracovné postavenie ma izoloval od okolia. Museli sme si dávať, čo povieme do telefónu, kam pôjdeme, čo urobíme. Tak to vyriešil. S nikým som netelefonoval, nikam som nechodil, nič som nerobil.

Práca, domov, šport, spať, a tak dookola. Spočiatku to mojej introvertnej duši nevadilo. Bol som šťastný, nič som nepotreboval.

No potom nastali personálne zmeny v práci a mne ako by sa zrútil svet. Niekedy stačí jedna malá zmena a naruší krehkosť celého vesmíru. Celého môjho vesmíru. Všetko, čo bolo doteraz v poriadku zrazu nie je.

Od online zoznamky som ozaj nič nečakal. Bral som to ako zábavu. Vidieť online teplých v okolí. Po rokoch som som zatúžil, či tam nie je Vladino. Kolega, do ktorého som roky zahľadený.

Odmietol som pár ponúk na úlet - nezáväzný sex s frustrovanými buznami, pokochal sa na pár fotkách mužských prirodzení, všetkých tvarov a veľkostí, ktoré som nevyžiadane dostal.

A potom napísal on. Predstavil sa ako Boris. Komunikácia bola vcelku rozumná. Bavil ma. Asi som bavil aj ja jeho, keďže kým prešiel k sexuálnym témam vydržal to týždeň. Čo je dlhá doba. Veľmi dlhá doba.

Chvíľami ma balil, volal ma do kina. Nemal som zájem o nič, mal som pasiu z našej komunikácie, zabíjal som s ním čas, bolo mi dobre.

Začali sme si vymienať fotky. Slušné. Nemal som žiadne svoje. Nefotil som sa. Nepovažujem sa za pekného ani škaredého. Priemer. Pohrabal som sa vo fotoalbume a našiel pár z dovolenky v Amerike. Páčil som sa na nich sám sebe. Vyžaroval som spokojnosť. Vždy, keď som bol v New Yorku, bol som spokojný.

Boris vedel čo robí. Namotával ma, nech po ňom idem ako po údenom. Robil to veľmi šikovne. Vedel som to, no psychika je krehká a nepredvídateľná.

- Stretneme sa teraz, niekde na pol ceste? - spýtal som sa ho po vyše týždni, zvedavý, čo je to za človeka. Na jednej strane som vedel, že je to prietrtník, robil to dostatočne okato na to, aby to bolo jasné, ale málo na to, aby ma to odplašilo.

Nasledovala asi 5 minútová diskusia, robil drahoty, hral so mnou hru. Vedel som to a prestávalo ma to baviť.

- Áno / nie? - napísal som unavený z celého týždňa, posledných týždňov a mesiacov, keď nič nešlo tak ako malo.

- Áno. - vedel že ma vyšponoval dosť a nechcel to prepísknuť. Išiel na hranu, vždy. Ale vždy to odhadol správne.

Nasadol som o deviatej večer do auta a vydal sa smer Svätý Jur. Správou ma odnavigoval kde sa stretneme. Veľmi nešťastne. Za poslednými semaformi v Juri odboč na parkovisko doprava. Výborne. V dedine, ktorú nepoznám, mám nájsť posledné semafory.

Celú cestu som uvažoval o ňom. Čo odo mňa chce? Čo čaká, že sa stane? Som realista, už nemám osemnásť, keď som z takých výletov očakával lásku na celý život. Že ak mi niekto strčí jazyk do krku, miluje ma a to ma spasí.

Cestou som sa skoro dvaktát vybúral, kým sme sa dohadovali, koho autom a kam pôjdeme. Trval som na tom, že pôjdeme mojim autom. Potreboval som mať aspoň akú-takú kontrolu nad celou sitáciou. Houby som mal nad niečím kontrolu.

Odbáčal som k parkovisku, jeho auto som videl hneď. Ešte som pozrel na telefón, kde som videl jeho akože urazenú správu “de siiii?”.

Obišiel som celé parkovisko a zaparkoval vedľa jeho auta. Čakal som. Vystúpil. Otvoril dvete na mojom aute. Usadil sa vedľa mňa.

Jeho pohľad bol ešte jebavejší, úsmev ešte krajší, charizma ešte očarujúcejšia.

Som v riti. Pomyslel som si a sám som sa nad tým v duchu pousmial.

- Boris, ahoj. - podal mi ruku. Pevne, sebaisto, s pohľadom upretým mne do očí. Vedel čo robí. Nerobil to prvýkrát, to bolo jasné. Ale nerobil to automaticky. Vedel, že nemôže. Že mi v tejto chvíli musí dať pocit, že je tu, teraz, so mnou a pre mňa. Že nie som len ďalšie číslo v plejáde jeho amantov. Aj keď sme obaja vedeli, aká je pravda.

- Jonáš, ahoj. Tak si teda skutočný. - povedal som skôr pre seba, aby som sa presvedčil o tom, že tu sedím s cudzím človekom v aute, mierne vyplašený, mierne nadržaný. - Kam ideme?

A tak sme sa chvíľu vozili. Bol som nervózny, ťažký introvert s cudzím sympatickým chlapom v aute. Bol som rád, že šoférujem. Šoféroval som vcelku isto, opatrne, preraďoval som neskoro, ako vždy, čo Borisa celkom bavilo.

Rozprávali sme sa o blbostiach, veľmi dvojzmyselne. Chytil mi rukou vtáka. Cuklo mnou. Tak zo slušnosti som mu odtisol ruku. Nechcem to. Neveril som tomu a on tiež nie. Ani nie o minutú mal skúsenú ruku zas v mojom rozkroku. Zišiel k stehnám. Lakťom som mu ruku nasmeroval opäť do rozkroku.

- Áááále. - zasmial sa, ani nie udivine. Čakal to. Vedel to. Vedel, že ma má presne tam, kde chce. Pri úsmeve sa mu na lícach robili jamky. Neskutočne ma to vzrušuje. Je to nádherné a sexy.

- To som ti tú ruku odtlačil. - chcel som presvedčiť skôr seba ako jeho. Neveril som si ani slovo. Nevadilo mi to. Po rokoch sa ma dotýka chlap.

Zastavili sme pri kraji cesty. Strčil jazyk do krku a rukou cez nohavice chytil vtáka. Hneď bol tvrdý a vlhký. Jemne som sa odtiahol. Tak aby som sám pred sebou nevyzeral ako kurva, čo sa začne bozkávať a páriť s prvým použiteľným chlapom, ktorému dovolím zbúrať introvertný obranný múr pred životom.

- Nebráň sa tomu. - povedal dychtivo a ja som poslúchol. Nebránil som sa. Užíval som si skúsené pohyby jeho ruky, jeho šikovný jazyk, jeho zrýchlený dych a omamnú vôňu.

Toto budem ľutovať. Ale už je neskoro. Všetko sa dalo do pohybu. Chcel som si dať život do pohybu, ale pochybujem, že toto je ten správny smer.

Niekedy je lepší pohyb akýmkoľvek smerom ako ostať stáť na mieste a udržiavať status quo. Utešoval som sa.

1 note · View note