#konecne aspon nieco | Explore Tumblr Posts and Blogs

dennakryptoanalyza · 7 years

Text

BTC nadalej rastie, ale uvidime tento mesiac nove ATH?

Minuly tyzden som preskocil kompletnu analyzu a namiesto toho napisal len kratky update kedze som si nebol velmi isty dalsimi pohybmi BTC. Situacia sa odvtedy rychlo zmenila a dnes popisem co budem sledovat v blizkom tyzdni.

Moja povodna teoria bola, ze som ocakaval $4350-4400 ako top tohoto mierneho rally ktore zacalo na $3500, kedze som videl znaky vycerpanosti (i.e. 'divergences') na indikatoroch. Predpokladal som pad na nejakych $4050, konsolidaciu medzi $4100 - $4400 a az neskor eventualny prelom velkej hranice $4400. Napriek divergences, BTCUSD islo hore a dostalo sa prekvapujuc na hranicu $4480. Aj som zacal v tomto bode shortovat ale som to closeol lebo BTC bolo pre mna prilis nepredvidatelne na tradeovanie (silly me).

Ked o par dni BTCUSD padlo pod $4300, az vtedy som zbadal na grafe ze BTCUSD formovalo krasnu Elliott Wave:

BTCUSD, 2H sviecky, Bitfinex, Logaritmicka skala

Idealne Elliot Waves. Doporucujem nastudovat teoriu, jeden zo zakladnych principov s ktorym sa budete stretavat.

Aj som vtedy zakreslil linie do grafu zrkadlujuc lavu stranu, ale necakal som ze by cena sledovala ten pattern az uplne nadol, to by bolo prilis dokonale. Ako mozme vidiet, od $4130 sa cena velmi silno odrazila az nad $4270 a momentalne sa drzi medzi $4300 - $4400. U mna bullish signal. Okay, otvaranie longov na podpornych fibo liniach by malo byt relativne bezpecne.

Stale som bol ale strateny a nevedel som co ocakavat od ceny. Podla 4H Ichimoku Cloud (10,30,60) som urcil, ze hranica $4435 je jednoznacne dolezita resistance linia ktoru treba sledovat pre potencialny breakout (sice sme uz videli $4480, ale sviecky 4H+ sa aj tak uzavreli presne pod $4435):

BTCUSD, 4H sviecky, Bitfinex, Logaritmicka skala. Ako vidime, cena sa neraz odrazila od tejto klucovej hranice + linie Sekou Span B.

Nakoniec som si ale vsimol nasledovny pattern, vyzerajuc ako tzv. 'Rising Wedge' - bearish pattern z ktoreho sa vacsinou cena prelamuje nadol na vysokom predajnom objeme.

Co je ale zaujimave v tomto pripade, az privelmi sa podobu tomu istemu rising wedge, ktore ETHUSD tvorilo v Auguste ked sa inicialne odrazilo od $140 a neskor dosiahlo $395. Dopadlo to velmi krvavo, az to stiahlo cely trh so sebou:

Vlavo: BTCUSD, 4H sviecky, Bitfinex, Log Vpravo: ETHUSD, 6H sviecky, Bitfinex, Log

Ta podobnost, a nie len toho rising wedge ale aj tej korekcie ktore viedla k jeho zaciatku je priam neuveritelna, vsak ze? Az odtialto vidim tie dolare ktore sa vam objavili v ociach.

Rad sa pozeram na fraktaly v minulosti pretoze velmi pekne odrazaju spravanie a mentalitu trhu a poukazuju na to, co mozem ocakavat od buduceho vyvoja cien. Ale predtym, ako si zoberiete hypoteky a predate organy na nakupenie BTC po tom co ste toto videli, vas chcem upozornit ze je nebezpecne tradeovat ciste na zaklade minulych fraktalov. Berte ich v ohlad a zapamatajte si ich a sledujte vyvoj, ale nebudte nimi zaslepeni a nadalej sledujte charts a vase oblubene indikatory, a ostante pri svojich strategiach. Inak lahko mozte byt brutalne rekt. (Zdroj: Ja v minulosti a tradeovanie fraktalov gone wrong).

Musim ale priznat ze trochu sa uskrnam z pod fuz ked toto vidim, nie len kvoli momentalnej long prilezitosti (som long z $4335 a pridam ak pojde nizsie), ale aj potencialnej Big Short prilezitosti na konci. K tomu sa ale dostaneme neskor ked/ak tam prideme. Budem vyzerat divergences na oscilatoroch.

Samozrejme ako konzervativny trader by som chcel vidiet viacero potvrdeni na tych Rising Wedge liniach. S dolnou podpornou liniou som ale celkom spokojny, s hornou ale nie. Taktiez, Rising Wedge by aj presne vyvrcholil v okoli $4800 (15-16 Oktober), co je okolie sucasneho ATH, a mozme i vidiet postupne znizujuci sa volume, co je tiez indikator potvrdzujuci Rising Wedge.

Ak to pojde dokonale, tak mame asi jasnu odpoved na otazku v nadpise.

Fraktal-nefraktal, stale by som bol prekvapeny novym ATH tento mesiac aj z fundamentalneho hladiska - v novembri nas caka dalsia Hard Fork drama - aj z technickeho hladiska - Bollingerove Pasma na vysokych skalach stale niesu dostatocne stiahnute, + mesacne RSI.3D a 1W Bollingerove Pasma som uz spominal minule a boli jeden z indikatorov podla ktorych som povodne ocakaval opatovny test $3000. Nakoniec sme sa dostali len k $3500. Napriek tomu, nove ATH sa tazko dosahuju bez obcasnych dlhych konsolidacnych period a Bollingerove pasma (a ich sirku) stale povazujem za skvely indikator volatility a urcovania konsolidacnych period. Pozrime sa na 3D a 1W opat:

Vlavo: BTCUSD, 3D sviecky, Bitfinex, Log

Vpravo: BTCUSD, 1W sviecky, Bitfinex, Log

3D uz mame celkom pekne stiahnute, ale 1W este potrebuju zopar tyzdnov. Napriek tomuto BTCUSD stale moze ist v tomto bode vyssie a spravit nove ATH, ale vysoke ceny typu $7000 by asi boli nepravdepodobne a to rally by nebolo prilis udrzatelne. Ak ostane co najdlhsie sa konsolidovat v $4000kach (FYI 3D Bollingerove Pasma su ~$4850 a ~$3650) pred dalsim pokracovanim, tak to rally bude mat o to vacsi potencial...

...za predpokladu ze to pojde hore. Avsak nebojim sa toho ze by do konca roka nemalo spravit este aspon jeden vystup. Volume je najdolezitejsi indikator, a ked sa pozrieme na tie grafy vyssie, hlavne na 1W, vidime ze nam pekne spolahlivo stupa pocas tohoto bull run, indikujuc zvysujuci sa zaujem a doveru vo vyssich cenach.

To je vsetko.

Co sledovat

1. Ak sa niekto zarazil pri tom ako som spomenul Ichimoku Cloud a cudoval sa co je to za voodoo, je to pomocka pri analyzovani grafov (viac tu). Donedavna som to pouzival zriedkavo a nebol som s tym dobry, nedavno ma ale jeden trader naucil mnozstvo zaujimavych veci o Ichimoku Cloud ktore na mna zaposobili a zatial s uspechom som ich implementol do svojej strategie. Pri najmensom vynikajuco znazornuje podporne a resistancne linie. Budete ma vidiet castejsie ho pouzivat, raz o nom nieco aj ja postnem.

2. Vyssie spominany Rising Wedge. Mal by trvat vysse tyzdna. Opat vas upozornujem pozor na tradeovanie fraktalov.

3. NEO je jedno z par alts ktore su momentalne bullish a spolahlivo idu ruka v ruke s BTC. Osobne idem dokupit spolu k BTC.

4. Ostatne alts su anal fucked, niektore (napr. STRAT) spadli pod long term support line, ine ako XMR, ZEC alebo ETHBTC sa na nich ledva drzia. Sledoval by som ich a pripravil sa na na otvorenie padaku ak holdujete.

5. BAT ma sklamal. Nemyslim cenovo (i ked vyzera neprijemne, yikes), ale nadslubili a Mercury v plnej verzii neprisiel, nakoniec len preview -_-. Plna verzia nasledujuci tyzden. Nie je to pre mna dealbreaker a nebudem predavat svoj cenny BAT, len dufam ze sa v buducnosti budu vyvarovat tychto praktik.

6. Velmi ma zaujima kadial pojde ETH v blizkej dobe ak predpokladame ze BTC ozaj vystupi na tych $4800. ETHBTC stale neprejavuje znamky zivota a volume je coraz mensi a mensi. Dokonca je prvy krat po dlhych mesiacoch pod 4H EMA200. 0.067 ostava hlavna podpora, ak sa zlomi, mozme vidiet 0.05. Na USD sa musi konecne udrzat nad $310, co je velmi silna resistance.

Tolko odo mna tento vikend, stastne tradeovanie and stay safe kids!

Sledujte ma na Twitteri a Facebooku ak vas zaujimaju moje obchody a nazory na trh pocas tyzdna.

#analyza #crypto #krypto #bitcoin #btcusd

1 note · View note

onlymasque · 7 years

Text

5. august

Mal to byt magicky datum.

Noc metamorfoz. Den, kedy sa vsetko zmeni k lepsiemu. Ked ja sa zmenim k lepsiemu a budem konecne "oukej". Odrazovy mostik a chvila, kedy pridu odpovede na dlho nezodpovedane otazky.

A nic sa nezmenilo.

Nic neprislo. Ulava neprisla.

Sedela som v ten vecer s nimi, desiatimi rozosmiatymi ludmi, pod kominom. Vratil sa i kamarat po roku zo zahranicia. Sedela som tam, v plucach ma dusilo predburkove dusno a v ociach stipalo od unavy. Bola som hrozne unavena, ale premohla som sa a sla som. Mal to byt predsa 5. august, nie? Malo sa vsetko zmenit k lepsiemu.

Uvedomovala som si, aki su mi vsetci velmi vzdialeni a protivni. Odcudzili sa mi. Zelala som si byt v tej chvili niekde inde. Nechcela som tam byt. Zelala som si byt sama, schulena v klbicku, nereaktivne lezat bez podnetov, na ktore treba reagovat, v tme a tichu. Nebola som oukej. Vo mne bolo prazdno a to prazdno ma zadusalo. Citila som sa ako akvarijna rybka, ktora vyskocila zo svojho akvarka.

Osamely clovek v neosamelych casoch. Clovek sam v dave ludi. Isto som si spomenula i na Jozefa Maka a jeho clovek milion. Znie to ako paradox, ze?

Na 5. august som cakala velmi dlho. Niekedy v ten mrazivy a osamely april som si povedala: "ale vsak 5. augusta sa vsetko na dobre obrati!" a tato myslienka ma drzala pri zivote. Moja posledna slamka. Moj posledny 5. august...

Povedala som si, ze piateho augusta bude uz vsetko v poriadku. Do vtedy schudnem, budem zbakalarovana, najdem si dobre platenu a prestiznu pracu, budem spolocensky oblubena a milovana. Tento (zrejme bizarny) zoznam poziadavok, vychadzal z predstavy, ze ked splnim tieto veci, stanem sa stastnou. Ano, takuto nejaku podobu malo v mojich predstavach stastie. Ale predstavy su casto odstrihnute od reality. A tieto boli. Ale naivnych iluzii, kde je vsetko dobre, sa drzalo lahko. Bolo pekne drzat sa predstavy, ze 5. augusta sa vsetko zmeni mavnutim carovneho prutika.

Ako som mohla verit takejto hluposti? Zrejme som bola zufala a zufaly clovek uveri vsetkemu. A tak sa tato honba za pokojom v dusi stala akymsi potvrdenim toho, ze so zivotom prehravam.

Nic z toho ma neurobilo stastnou. Nic sa nezlepsilo. Dusa sa nezocelila, mam skor pocit, ze zacala krehnut a praskat. Ako je syndrom krehkych kosti, mam pocit, ze - v psychickom svete - by isto mal existovat pojem ako syndrom krehkej duse. Asi sa dusevne lamem castejsie ako byva zvykom.

Nestihla som sa vyhojit zo starych ran. Nestiham to.

Nie je to stastie, ani pokoj v dusi, nie je to to, co som hladala. Nezalezi mi na tom, je mi to lahostajne alebo tie veci maju nejaky hacik. Ziadna ulava. Ziadny pocit "ano, takto to ma byt". Ziadny pozitivny naboj.

Neschudla som tolko, kolko som chcela. Ale to nie je to, co vadilo. Chyba mi do vysnenej vahy, do tej pomyslenej cislice, ktoru chcem vidiet na osobnej vahe v kupelke, ked sa na nu postavim, uz len malo. Viem, ze je to tak blizko, ze uz je to akoby som vyhrala.

Nie, prislo cosi horsie. Uvedomila som si, ze schudnutie ma peknou neurobi. A darmo, ze sa narvem do M-ka, niekedy i do S-ka. Nikdy nebudem pekne dievca. Nie take, co dostava komplimenty. V zrkadle vidim len nepodareny plagiat sucna. Predkus. Privela znamienok. Jazvy. Strie. Spicaty nos, oci daleko od seba a vela velmi vela prebytocnej koze. Plavam v plachtach vlastnej koze. A citim sa stale tucne.

,,Kde je to pekne dievca?"

Bojim sa toho dna, ked dosiahnem to cislo. Stale si totiz hovorim, ze ked dosiahnem to cislo, stane sa zazrak a ja opekniem. Kym to cislo nevidim, stale totiz mozem tajne dufat. Ten "koniec", ten "ciel", to "cislo". Bojim sa, ze sa vtedy na seba pozriem do zrkadla a nepocitim spokojnost. Iba bezradnost. Cely zivot som verila predstave "ak schudnem, budem pekna/stastna/spokojna/whatever". Nemozem si dovolit stratit tieto nadeje. Nemozem si dovolit zistit, ze to nefunguje.

Lebo ak je co menit, to slovo AK je velmi dolezite, pretoze sa rozpina do casopriestoru, viem dufat dalej. Ale ak uz nebude v mojich silach s tym daco urobit, neviem o co sa opriem. Aka ina iluzia dokaze fungovat?

Pravdepodobne sa tym cislom nic nezmeni. Vzdy som si hovorila, ze to, ze som skareda, je sposobene tym, ze som tucna. Ak schudnem, prestanem byt skareda. Taka bola rovnica na zaciatku toho celeho. Dvojrocny kolotoc, padlo zo mna 50 kil. 50 kil, ked si to predstavite na balikovom cukre, viete si z toho mnozstva spravit ohradu v zahrade. Takmer polovica zo mna.

"Tak teda, staci schudnut a zlepsi sa to," povedala som si. Ale kokot. Bolo to tak davno. V mojich predstavach vystupovala z toho kvanta bravcoveho tuku a tych nechutnych vrstiev koze rozkosna dievcinka. Ivka volume dva, mini pro lepsia verzia povodnej Ivky. Dokonala negacia vo vsetkom.

Necakala som ze, ked sa roztopi ten "skutocnu krasu zakryvajuci" tuk, tak uvidim dievca s nohami do X, krivou a nesumernou postavou, prepadnutym bruchom, spadnutymi prsiami a ... Ach, vedela by som toho vymenovat kopu, nie je to jedno?

A praca? Tiez to ma hacik. Ubija ma to tam. Nici ma. Ale je to nieco, na co mam studium. Po spravnosti by som to mala robit. Ale mne chyba ludsky kontakt a teren. Chyba mi to zaujimave z nepovsimnuteho, silne pribehy o silnych ludoch. Chyba mi noc, ten zvlastny adrenalin, ked sa nieco stalo a stastie v ociach nestastnych. Chybaju mi tie male detaily, detaily realnosti. Chyba mi realny zivot.

A mozno mi to chyba zo sebeckych dovodov. Ked sa totiz divam na ludi, ktorym je horsie, ked sa s nimi porovnavam a vychadzam z nich ako vitaz, citim sa lepsie. Citim sa lepsie, ze nie som jedina, co sa citi zle. Ziadny moralny vitaz. Vitaz sebestrednosti. Kolka ironia. Pomoc zalozena na potrebe si daco dokazovat, nie na potrebe humanity a solidarity.

Namiesto toho ustrojena ako byrokraticky saso v kostyme hovorim naucene frazy ako taka hracia skrinka, vsade same ,,prosim” a ,,dakujem”, oni mi hovoria tiez prosim a dakujem (najradsej by som niekedy povedala len tak na plnu hubu "do pice, konecne si to urobila a doniesla mi to, ty neschopna vyjebana kokotica" (= "dakujem") alebo "kurva, vypln to sem jak clovek a nie ako kokot" (= "prosim ta, podpis to tu"), klepem zmluvy, klepem vsade, zvuk klavesnice ma prenasleduje denne, prijimam, vyhadzujem, citam zivotopisy, robim prieskumy trhu a lietam ako handra, lebo v robote za velmi kratku dobu zistili, ze ja vlastne neviem hovorit nie a urobim vsetko, co mi nakazu. A tak som "holka pro vsechno", asponze kokot nemusim fajcit sefovi.

Ano, ten titul priniesol ulavu. To asi jedine uznavam, ze mi naozaj pomohlo k ulave. Ale nadsenie z neho pomaly, ale isto vyprchava. Moja slavna bakalarka sa stratila v mori inych bakalarok. Uz nikto si ju neprecita.

Byt "spolocensky oblubeny" a "vyhladavany clovek" narazilo na celkom zaujimavy a kuriozny problem, do ktoreho som nikdy necakala, ze sa niekedy dostanem a nepredpokladala, ze sa to vyvinie takymto sposobom.

Najvacsie skody zacali vznikat v tom, ze spolocenska oblubenost nekoresponduje s tym, ze vyhladavam posledne tyzdne len samotu a postel. Som naozaj rada sama. Alebo teda radsej. Neviem. Ale samota mi nevadi. Ludia mi vadia, lezu mi na nervy, ich spolocnost ma ubija, znervoznuje alebo dokonca i boli. Nech to znie akokolvel hrozne.

A tak stracam priatelov. Zakliaty nekonecny kruh. Ako som davnejsie pisala, chyba mi skutocny priatel. Chyba mi ta najdolezitejsia vec, ze sa mi pri niekom ulavi. Chyba mi niekto, kto vie zastavovat cas a uniest ma aspon na chvilu z tejto prisernej reality. Nemam koho objat. Nemam komu povedat, ze sa trapim. Nemam sa komu zverit, nie so vsetkym, ale proste s vecami, ktore su pre mna dolezite. Nemam nikoho, kde nazivo nemusim predstierat dusevnu vysporiadanost, radost zo zivota a nekonecny entuziazmus.

A mozno mam, ale ja nechcem. Nie ich.

Ludia, ktori spadaju ako vhodni kanditati z mojej strany, nepripadaju do uvahy. Nechcu alebo su uz prec.

A tych co mam? Ti co mam, mi nestacia. Alebo ja nestacim im? Unikaju mi. Stratila by som ich kebyze spoznaju pravu Ivku.

Pravu Ivku, ktora je prestrasena, placha a hanbliva. Co radsej pocuva ako rozprava a je rada ked prevezme velenie niekto iny. Pravu Ivku, ktora ma strach, uzkost a je casto smutna. Pravu Ivku, ktoru za jeden den stihne zranit tolko veci a drobnosti. Pravu Ivku, ktora si pamata detaily niciace jej zivot, fotograficky cele vety, cele konverzacie, zo zivych a i nezivych diskusii. Ivku, ktora nevie zabudat.

5. august.

Neobratilo sa nic. Minula som neexistujuce eso v rukave. Cakala som zbytocne. Dlhe styri mesiace som cakala zbytocne. Verila som, ze sa stane zazrak. Cakala som na tento datum ako na spasenie. Ked uz nic ine, hovorila som si vtedy, od piateho augusta sa vsetko zlepsi. Staci len vyckat.

Bolo to tam niekde, v dialke, nejasne crtajuce, vzdialene, ale stale tam. Bola to len fatamorgana. A ja som chorobne vyckavala. Upinala som na to vsetky nadeje. Je hrozne tolko cakat a nedockat sa. Je hrozne dojst tam a zistit, ze vas nic necaka. Je hrozne najst vas koniec.

Bolo to tak daleko, styri mesiace sa vliekli ako slimak, ale na konci kazdeho toho priserneho a umarajuceho dna, niekde v pozadi mysle stale trcala zasuvka s 5. augustom.

5. august.

Pozerala som na hodinky, ukazala sa polnoc. Zatvorila som oci. Tuho.

,,Ked ich otvorim bude vsetko v poriadku. Budem stastna. Budem v poriadku. Budem oukej a vsetko bude lepsie."

Je predsa 5. august nie? Noc metamorfoz.

Slubila som to sama sebe. Slubila som sama sebe, ze v ten den sa vsetko zlepsi. Bala som sa tie oci otvorit. Uz vtedy som sipila, ze to nebude fungovat. Datum nic nezmeni. A ja som ich otvorila.

A vsetko bolo rovnake.

Ja som sa citila rovnako.

Rovnako zle.

Asi som len sebecky nevdacny clovek, ktory si nevie nic vazit. V tolko veciach sa mi dari. Ale co z toho ked... ... ked stale nemam pokoj v dusi?

A tak luftujem kalendarikom v mobile a prehliadam random dni a vyberam random novy datum. Moje nove "ked bude x.y.zzzz, vsetko bude v poriadku". Chcem vybrat. Snazim sa. Ale nejde to.

Stratila som sa.

0 notes