Last Seen Blogs
micky-arts
im not a furry I just think werewolves are hot
insanelyadd
Papyrus Propaganda
sleepdeprivedandcoffeeridden2
sleep deprived and coffee ridden
cities-skylines-money-chewq
🏅 cities skylines money cheat (trainer work) IA2
Text
DO MESTEČKA ~aj po roku, bok po boku~
Včera pred rokom sme sa s Danielom pomaly vracali do nášho nového domova po svadobnej dovolenke. Už minulý týždeň sme sa tak s Danym zamýšľali nad tým, čo všetko sa za ten rok stalo.. spomínali sme si na také najviac-zapamätateľné situácie, cez ktoré sme prešli - ktoré na nás tak povediac intenzívnejšie vplývali. A asi vôbec nie je nezvyčajné a prekvapujúce, že v pamäti máme skôr uložené/zafixované tie ťažšie a nie veľmi príjemné momenty - ktoré nám ale v konečnom dôsledku poslúžili na budovanie a zlepšenie sa vo vzájomnom poznávaní sa ... na rozdiel od fotografií, ktoré zachytávajú práve tie pozitívne a príjemné momenty, ktoré sme spolu alebo aj oddelene zažili - oddelene, ale posielajúc a zdieľajúc si to všetko i v čase odlúčenia.
No aké krásne je na fotkách to, že v nich zväčša pre nás ostáva to pekné na spomínanie.. tak si dovolím trošku zaspomínať na to príjemné.
*keď sme prvýkrát pozvali rodičov “ku nám” na obed..
*keď sa Daniel prvýkrát pripravoval na modlitebnú...
*keď so mnou Daniel prvýkrát okúsil DOSKA-u .. moju táborovou rodinou
*keď som prvýkrát sama vypekala na Vianoce (aj keď tieto nebolo treba piecť:D)
*keď sme sa snažili zaznamenať “naše prvé Vianoce”
*keď ma Daniel na moje narodeniny totálne prekvapil...
*keď som sa odvážila pokúsiť sa “záhradkárčiť”
*keď sa trochu oteplilo a “započali sme” spoločné bicyklovanie sa
*keď sme v bicyklovaní pokračovali..
*keď som neverila vlastným očiam, že vzrástol (záhradnícky) život..
*keď sme sa vybrali na Veľkú noc za rodinou na Ostravu
*keď sa ešte viac oteplilo a mohla som si vychutnávať pohľady a vôňe jari
*keď sme trochu vynovili obývačku
*keď sme vymenili bicykle za skúter :D
*keď sme sa rozhodli začať obnovu našej lodžie (pre mňa je to aj tak balkón)
*keď sme sa opäť vrátili k bicyklom
*keď presadený život urodil prvé plody
*a keď sme sa na naše prvé výročie vybrali do Ledníc
...aj s bicyklami :D
..všetkých pozdravujeme..už z pohodlia domova:)
1 note
·
View note
Text
*little things*
Stáva sa Vám niekedy, že sa dostanete k starším fotkám a hneď Vám k nim napadne “trefný popis”?
Že napríklad: “Keď sa v sobotu môj drahý snaží o zveľadenie našej stále relatívne novo-získanej pivnice, kým ja čupím pri trúbe v očakávaní, že to, čo z nej vyjde bude viac než *jedlé*.” :D
Hahaha...
2 notes
·
View notes
Text
DO MESTEČKA
~ TOĽKO SA STIHLO STAŤ A ČAS PLYNIE ĎALEJ ~
Pomaly to budú dva mesiace od posledného “zápisku” tu a takto napísanom. Nie dlho po tom, ako prišiel nový rok 2019 sa mi odrazu priplietli “pod nohy” dve menšie auto-nehody, z ktorých tá druhá mala trošku nečakane nepríjemné pohotovostné následky. Napriek nim sa však telu-kostiam-svalom nestalo nič a aj jemne pretrvávajúca bolesť je už momentálne na ústupe.
A tak som si teda pobehala hurbanovských a komárňanských lekárov a som im všetkým veľmi vďačná za ich prácu. Zaujímavý fakt č.1: absolvovala som po prvýkrát vyšetrenie u neurologičky, ktorá mi okrem liekov niečo pichla do krku (vraj môžem jemné tŕpnutie cítiť ešte aj podvečer..čo mi nebolo úplne jedno keďže som ešte v ten istý deň merala za volantom štrechu Nitra a späť domov ..ale o tom pssst! :D).
A aby toho nebolo málo, tak sa mi raz po tom, ako sme boli mojím drahým plávať (občas sa nám poradí zájsť do novo-zámockej plavárne), sa mi jedno z uší neodopchalo a skončilo to tak, že som bola (aj po vyskúšaní rôznych “domácich medicín”) na jedno ucho hluchá. A opäť nastúpil jeden zlatý komárňanský lekár, ktorý tento problém nie len že vyriešil (a poriadne mi prepláchol obe uši!), ale si to aj potvrdil tým, že mi pani sestrička spravila sluchový test.
Dosť bolo o lekároch...
Medzičasom sme s Danielom nabehli na novú fázu fungovania, tým, že menil prácu a zatiaľ ho mám doma len na víkendy. No musím sa priznať, že veľké ujmy akéhokoľvek druhu nepociťujem, lebo v prostredí, v ktorom tento môj drahý manžel vyrastal, je plllno vzácnych ľudí, ktorí Vás obklopujú viac..alebo teda tak trochu inak, akosi aktívnejšie, než vo veľkomeste. Keď sme už u veľkomesta.. tak som ho aj za posledný týždeň okúsila, keď ma moja terajšia pani riaditeľka vyslala na školenie.. dokonca dvojdňové.. a tak som sa opäť po dlhšom čase dosýta poprechádzala aj popri Dunaji od Botanickej záhrady až po breh Sadu Janka Kráľa.
Popri Dunaji, ktorý steká a obmýva aj kraj tuto neďaleko od nášho terajšieho domova.
V domove..alebo skôr v bytíku sa tiež nájde viacero drobností, alebo zanedbaných vecí “po rozbehanom spoločnom víkende”... no ak tomu všetkému pozitívnemu (pre mňa, ako osobu, ktorá má rada “že si vždy niečo k práci nájde”) sa pridal aj jeden milý fakt č.2, že práve kvôli týždenným výjazdom svojho mužíčka som dostala meninovú ružičku o niečo skôr:)
Ou, a skoro by som bola zabudla.. ale pripomenula mi to tá ružová farba.. veľmi vtipný fakt č.3, a o to viac pre tých z Vás, ktorí ostali na našom svadobnom programe. Môj milý, práce chtivý mužík (mám jeho povolenie) sa pustil do prania, kým som ja nebola doma.. žiadne “bú”, žiadne “mú”.. a tak sa mu podarilo nie veľmi dobre vytriediť či popárovať ponožky (pripomínam, súťaž o najrýchlejšie a správne spárovanie ponožiek vyhral ON! :D), a keďže niektoré farebné veci by sa mali prať najlepšie s podobne farebnými.. tak som skončila s takýmito nádhernými ponožkami..
..ktoré áno, nosím ako pár.. a v dni, keď ich mám na sebe, sa veľmi smejem.. veľmi veľmi.. a ON so mnou. :P
Takže cez víkendy máme smiechu až až (och, napadlo mi, aké veľké oči na mňa Daniel naposledy vypúlil, keď som mu oznámila, akú veľkú čokoládu som stihla v priebehu troch dní zošrotovať:D rehotali sme sa až na zemi)..a okrem smiechu praktizujeme aj víkendové prechádzky -
- veľmi som vďačná za to, že najmä cez víkendy je nám dané dobré počasie a vďačnosť nášmu Stvoriteľovi mám v posledné dni až týždne aj za vtáčie spevy, ktoré ma už viac ráz sprevádzali ráno k autu, či podvečer domov.
A k tomu všetkému, podarenému, aj nie až tak celkom podarenému sa mi vždy chce usmiať, keď sa pozriem na -nanovo, či iba o niečo viac než od novoty- na rastlinky, ktoré sa zatiaľ držia pri živote, ba aj kvitnú.. a rozkvitajú zas.
...úsmev, úsmev, úsmev... posielam Vám všetkým, blízkym, bližším, vzdialenejším až ďalekým;)
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA
31.12.2018 Pár slov na záver...
A tak sa nám končí ďalší rok, rok označený číslom 2018. Každý rok je v podstate rovnako dlhý (s výnimkami tých prestupných :D), a na každom konci posledných rokov sa mi zvykne premietnuť to, čo sa v ten ktorý rok všetko stalo. Priznám sa, že v čase štúdia som veľakrát mala pocit, že ten rok iba nejakým spôsobom preletel a prípadne som sa jeho detailom veľmi nevenovala, lebo sa bolo treba venovať veciam ako najbližšie písomky, úlohy, či neskôr skúšky. A ďalšie priznanie sa spočíva v tom, že by som si ani vo sne nemyslela, že práve tento rok budem vymenovávať toľko konkrétnych vecí/udalostí/momentov, čo sa -áno, iba v priebehu tohto jedného roka- všetky stali. Začalo to úspešným dobehnutím všetkých skúšok posledného zimného semestra, ktorý som zameškala výskumom v Lipsku a zároveň počatie úvah o tom, ako bude/by mohla vyzerať svadba po ešte čerstvých zásnubách. Potom škola, spisovanie diplomovej práce, skúšky, štátnice, promócie, medzitým zháňanie práce, posielanie životopisu kam sa len dalo a rekonštrukcia a svojpomocné práce na našom idúc-byť-spoločnom byte. Doťahovanie detailov na svadbu, sťahovanie sa, svadba samotná, svadobná cesta, pohovory do potenciálnych zamestnaní, zamestnanie sa, „papierovačky“ ohľadom meniacich sa dokladov pri viac-menej kompletnej zmene mojej identity ako je moje meno, či trvalý pobyt a.k.a. domov plus výmena lekárov. Skúšobná doba mi v zamestnaní skončila pred mesiacom a myslím si, že aj len za tých pár málo mesiacov mi bol umožnený istý progres- myslím najmä v práci vo svojom vyštudovanom odbore, a veľmi ma tešia zodpovednosti, ktoré som mohla mať na pleciach so samostatným vykonávaním- čím som získavala zručnosti a ako takú nezávislosť.
Takto vyzeralo parkovisko v posledné pracovné ráno..
A medzičasom sme občas navštívili Bratislavu, mojich najmilších rodinných príslušníkov či priateľov, dokonca aj stredoškolských spolužiakov (lebo sa čas naplnil pre prvé Ad Revidendum), trošku sme aj koncertovali, a s mojim darovaným mužíkom začali spolu absolvovať takzvané „prvé veci“ ako napríklad naše prvé ozdobovanie bytu a vianočného stromčeku.
Ohľadom hrania na klavír sa mi zároveň naskytla v tomto milom Hurbanove nová výzva a to sprevádzanie nedeľného zhromaždenia a spevokolu či pri spoločných piesňach zo spevníka, či pri piesňach chvál.
V tomto najteplejšom slovenskom mestečku napadol v predvianočnom čase aj prvý sniežik a odkedy som si všimla zavesené svietiace ozdoby pozdĺž hlavnej cesty na lampách, nedočkavo som čakala, kedy sa rozsvietia.
V tom predvianočnom čase bol môj mužík vyše týždňa chorý, a tak som si vyskúšala, aké to je všetko možné vybavovať a obiehať/objazďovať sama a aj aké to je spať osve, aby aspoň jeden z nás bol starostlivosti schopný, no tešili ma trblietavé ranné cesty popri tom všetkom.. hodnotím, ako budujúcu skutočnosť. :D
A na Vianoce sme si povymieňali dary s rodinkou Nagyových a hneď po Prvom sviatku vianočnom sme sa pustili na cesty, ktoré viedli cez Bratislavu, Revúcu až späť do Hurbanova. V Bratislave sme chvíľu pobudli „u Pavlišov“, popozerali a zaspomínali na (nie až tak veľmi) dávnejšie časy pomocou natočených videí.. zasmiali sme sa veru dosť. A v Revúcej sme sa plnými dúškami nadýchali čerstvého vzduchu a napozerali na prírodné krásy toho kraja.. kým sme trávili čas s našimi milými zakladateľmi nového kresťanského spoločenstva v tých končinách.
Späť doma, vybaľujeme, upratujeme, sťahujeme ešte vždy trošku.. A ráno som sa v tento posledný deň v roku opäť zobudila ešte do tichej tmy, keď po pár hodinkách ma tak veľmi potešil pohľad von z okna.
Som vďačná za celý rok a myslím si, že je úplne jasné, že niečoho takéhoto by človek sám nebol schopný.. nebol schopný prejsť sám, spracovať sám, naplánovať sám, ..tak nech je za všetko, ~ čo sa stalo, či za dobré a smiechom sprevádzané, či zamyslenia hodné až slzami sprevádzané no celkovo len rast podporujúce a budujúce ~ vzdaná Pánu Bohu chvála a nech je jasne vidieť Jeho vedenie a Jeho meno nad našimi a kráčajúc v našich životoch.
0 notes
Text
DO MESTEČKA
PRVÝ DECEMBER, PRVÝ SNIEŽIK, PRVÁ (idúca byť) ADVENTNÁ NEDEĽA, ...prvý, prvá, prvé...
Zvládli sme náš ďalší mesiac v manželstve (v poradí štvrtý) a napriek tomu, alebo práve pre to, že to bolo trošku viac intenzívne ako „na húsenkovej dráhe“, mám pocit, že sa aj intenzívnejšie máme radi.. s mojim darovaným Danym.
Vzájomné spoznávanie sa s porozumením, nám asi najlepšie ide počas dlhších, pokojných, výletných prechádzok.. ako napríklad popri Dunaji;)
Okrem názvu tohto mini-zápisku bolo viacero „prvých“ vecí, ktoré sme už či čakali/plánovali/nečakali/chceli/nechceli.. no za ktoré som úprimne vďačná a ktoré, verím, že do jedného tvoria našu unikátnu mozaiku.. či možno puzzle :D, lebo naň sa tiež viaže naše spoločné
...PRVÉ POSKLADANÉ PUZZLE..
...PRVÝ VIANOČNÝ STROMČEK zadovážený
...PRVÁ DANIELOVA MODLITEBNÁ s vďakou a požehnaním prijatá
...PRVÉ ŤAŽŠIE/VÄČŠIE SLZIČKY odplakané
...PRVÉ TICHŠIE DNI bez výraznej ujmy prežité
...PRVÁ KNIŽKA SPOLOČNE PREČÍTANÁ
...PRVÁ PIVNICA (lebo doteraz sme nemali/mali obsadenú) aj s kľúčom nám odovzdaná
...PRVÁ MASÁŽ (a veruže prvá profesionálna pre nás oboch/resp. troch- prišla za nami aj sestrička Teri) absolvovaná a odbolená ;P
...PRVÁ SÓLOVÁ NÁVŠTEVA (OBOCH) SESTRIČIEK s radosťou za nami a s očakávaním aj na ďalšie
...PRVÝ ADVENTNÝ VENIEC vyrobený
...a pravdepodobne by toho bolo aj viac, ale aj pri spomienke už len na týchto pár je to také zvláštne, akoby prešlo omnoho viac času, než len pár týždňov/mesiacov. Ďakujem Bohu za to, akým spôsobom nám pomáha ku vzájomnej komunikácii nielen jeden s druhým, ale aj v komunikácii s našim okolím ..a akým spôsobom vedie naše cesty či osobitne, či vzájomne, ako zvláštne, ale veľmi dobre utkáva časy našich dní.
A tak sa veľmi túžim s dôverou a nádejou pozerať do nového, ďalšieho, zatiaľ tajomného, a veruže možno trochu chladnejšieho (lebo teda už je ozaj zima.. veď nám jedno ráno skoro spojka v aute zamrzla:D) obdobia.
0 notes
Text
DO MESTEČKA
DO TMY...
A je tu November. Už niekoľko týždňov sa budíme do tmy, niekoľko týždňov sme aj do práce vyrážali za tmy (od posunu času máme už po ceste do robotky už ranné šero). A nadišiel ten čas v roku, keď aj cesty domov začínajú byť tmavé.
Sú za nami tri mesiace v manželstve (a aby som nezabudla, tak to bolo akurát v nedeľu 28.10.2018 na vďakyvzdanie, keď počas po-obedných svedectiev a “vďák” vyšiel aj môj Danušik s vďakou za tieto tri mesiace).
Spoločné bývanie sa nám po malých kúskoch darí zveľaďovať, a do tohto domova sme začali volať mládež Hurbanova a okolia a občasne sa nám podarilo mať aj nejakú návštevu, za čo sme obaja s Danielom vďační a konštatujeme, že je to veľmi dobré..že sme radi.
Za posledný mesiac sa nám podarilo navštíviť autosalón..(a toto by vyzeralo ako potenciálne vhodné-praktické vozidlo do budúcna..)
Mne osobne sa vrámci práce podarilo zúčastniť sa seminárov z mojej vednej oblasti, kde som dokonca stretla moju bývalú spolužiačku z výšky- tak veľmi ma to potešilo! (toto sa akurát po obednej prestávke pomaly vraciame späť do seminárnej miestnosti)
A tiež sme si trošku zavýletovali na vyhliadku v Bergu a spomínam to najmä kvôli krásnym záberom, ktoré sa Danielovi podarili.;)
A čo sa posledného týždňa týka, tak každý druhý deň bolo voľno (teda pre mňa, lebo v utorok, keď bol mimoriadny sviatok, môj mužíček musel aj tak zarezávať) - a tak som sa v prvé voľno vybrala do Bratislavy a na skok sme sa aj s maminkou a mojou sestričkou zastavili aj na cintoríne..
..a v druhé voľno -a tentokrát už pre nás oboch- sme strávili spolu doma. Keďže sa Daniel necítil fyzicky veľmi fit, tak sme boli skoro celý deň až na poobednú prechádzku doma a robili také drobnosti, ..ako rámovanie fotografií, rozprávanie sa pri čajíku.. pokojné vychutnanie si obeda (paradajková polievka a tortilly so zeleninou a tuniakovým dresingom) bez ponáhľania sa niekam/niečo robiť.
A podvečer sme začali skladať naše prvé puzzle, čo sme si dali vyrobiť, pozreli si ďalší kúsok Pána Prsteňov a trochu si čítali “o manželstve”.
Ako skonštatoval Daniel: “Ja mám tak rád voľno!”.. bol to taký pohodkový deň a na rozdiel od tých pracovných relatívne tmavých (ak nevybehnete na obed von) bol krásny a slnečný.:)
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA
Ďalší týždeň sa minul.. v poradí siedmy *manželský* a druhý *pracovný*. Keby som mala robiť taký rýchly rekap/súhrn toho, čo sa mi podarilo alebo čo mi prinieslo radosť, tak:
°ma potešilo objavenie a nachádzanie sa v spoločnosti prístrojov mne milých ako je MALDI, GC, HLPC či ICP..hahaha
(MALDI-nkooo, a inak taký istý, ako v Lipsku.. čiže *bratček*)
(ICP-čko, a dúfam, že aj s týmto prístrojom si časom potykáme:D)
°potom je to prosba jednej milej kolegynky o strihaciu úpravu vlasov;)
°pochvala od pár nadriadených..aj keď ide/išlo iba o mini-drobnosť/i
°už štvrtý raz som si jazdila v premávke do a z roboty a spoznávala nitrianske cesty, nitriansku premávku, nitrianske zákutia
(prvé parkovanie pred robotou, náhodou “celkom slušné” - a do ničoho som nenarazila:D)
°v tom, ako som pomáhala mojim starším, skúsenejším kolegom v laboratórnej- analytickej práci, som sa úplne tešila z toho, že “mám čo robiť”, a že je to práca možno trošku “prplavá”, možno trošku “pre vytrvalé nervy”, ale práve v tom akosi úplne vhodná pre mňa:D
Zároveň si však uvedomujem aj to, že to nie je o robote, ani o nejakom náhlení sa za tzv. “márnymi cieľmi”, ale opäť si pripomínam to, že je to o ľuďoch, o živote..
A tak som vďačná aj za víkend, ktorý nadišiel po pracovnom týždni, počas ktorého sme aj s Danym mohli byť súčasťou spoločenstva, v ktorom sa naše pohľady obracali na skutočnú podstatu života ľudí na tejto zemi. Stretli sme sa so vzácnymi ľuďmi, pripravenými zakladať nový zbor v Revúcej a vo svetle dôvodov “prečo robiť niečo také”, som si nanovo uvedomila, ako málo sama hovorím/bojujem/robím praktické činy pre záchranu ľudských životov. Lebo spasený život človeka je v porovnaní so všetkým plytkým zo sveta v skutočnosti neporovnateľne vzácny.
Veľa výziev, možno i vízií, a veľmi dúfam, že neutíchajúcich túžob sa v čo najrýchlejšom časovom horizonte bude pretavovať do “až hmatateľnej”/praktickej reality.
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA
A tak plynie posledných pár hodín, kým budem môcť povedať “tak, a máme za sebou prvý pracovný týždeň”. Ako čerstvý začiatočník a ešte k tomu len absolvent, som toho takého naozaj pracovného nie veľa spravila, a preto som asi vďačná, za každú- či aj len tú najdrobnejšiu povinnosť a výzvu- ktorou ma niekto poverí. Trošku sme sa počas týždňa napiekli, trošku som sa naumývala špinavého riadu, dostala som od pani riaditeľky za úlohu vymyslieť a vytvoriť prezentačný materiál na najbližšiu akciu, zaučila som sa trochu v meraní istých hodnôt-parametrov vzoriek pečiva, bolo mi ukázané ako/kde si začať zavádzať svoju publikačnú činnosť (ktorá sa mimochodom začala účasťou na ŠVOČkách na vysokej škole) a v neposlednom rade som bola oslovená ako pomoc k príprave istých vzoriek na “už tú naozajstnú analýzu”:D na budúci či ten ďalší týždeň (alebo teda vtedy, keď dané vzorky prídu).
Teším sa z drobností, teším sa z pomalého spoznávania špeciálnych ľudí v tíme okolo mňa, teším sa z pomaličky-ale-istého vnárania sa do výskumných štruktúr, ktoré boli pre mňa doposiaľ čistou neznámou.
A toto je na ukážku bezlepkový chlebíček, ktorý napiekla moja milá kolegynka, a tiež menovkyňa, Veronika;)
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA
Včera 3.9.2018 som oficiálne nastúpila do zamestnania vo výskumnom centre AgroBioTech. A dnes som si uvedomila, že rýchlejšie sa sem od centra peši dostanem zadným vchodom:D
Je tu veľmi pekne a čisto (vďaka skvelým žienkam, ktoré sa o to starajú) a aj vonkajší areál má svoje čaro napriek včerajšiemu upršanému počasiu..
Dnes som sa na popud pani riaditeľky a aj iných pracovníkov vydala na pochôdzky po labákoch. Nestratila som sa, ale je možné, že v niektorých som sa ocitla aj viackrát a v niekoľkých asi ani raz. Som ale odhodlaná preskúmať tu tieto zákutia a získať prehľad o tom, čo/kde/ako.
.. tak len toľko v skratke zo zamestnania.
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA
A tak máme za sebou prvý mesiac v manželstve a dokonca nám aj dnes došli nové občianske preukazy:D
A čo sa týka toho, čo sa dozvedám o mojom novom domove v hurbanovskom mestečku, tak: vraj je rozdelené na 7 mestských častí (Bohatá, Pavlov dvor, Zelený háj, Vík, Holanovo, Nová Trstená, Sesíleš.. aspoň dúfam, že to tak je). A okrem toho, pri prechádzaní sa Hurbanovom, skúšam chodiť ešte neznámymi uličkami. Tak som tento týždeň objavila Kultúrny dom a Základnú školu, ktoré obkolesujú park.
A na hlavnej ceste, ktorou kráčam najčastejšie, sa vyskytuje jeden tajomný obrastený strom, pri ktorom sa po každé zastavím...
...a obdivujem.
A ešte som nespomínala žiadne zo svojich novo-domácich kulinárskych ne/úspechov, ale pri otázke na môjho manželíka: "Ako by si hodnotil moje doterajšie kulinárske *ne/úspechy*?" Odpovedal tiež otázkou: "Aké neúspechy, ja som zažil len úspechy.." Aj keď po dlhšom uvažovaní dodal, že prvý pokus o domáce žemle nebol úplne 100%-ný, ale to bude chcieť sa ešte trochu pohrať s receptom.
Nemám všetko odfotené, ale čo mám, pripájam.
Takže som opäť o niečo viac Hurbanovčanka, už aj občiansky evidovaná:D a smelo vyrážame do ďalších manželských dní a zážitkov po PRVOM mesiaci. Juch!
0 notes
Text
DO MESTEČKA
A tak máme za sebou prvý mesiac v manželstve a dokonca nám aj dnes došli nové občianske preukazy:D
A čo sa týka toho, čo sa dozvedám o mojom novom domove v hurbanovskom mestečku, tak: vraj je rozdelené na 7 mestských častí (Bohatá, Pavlov dvor, Zelený háj, Vík, Holanovo, Nová Trstená, Sesíleš.. aspoň dúfam, že to tak je). A okrem toho, pri prechádzaní sa Hurbanovom, skúšam chodiť ešte neznámymi uličkami. Tak som tento týždeň objavila Kultúrny dom a Základnú školu, ktoré obkolesujú park.
A na hlavnej ceste, ktorou kráčam najčastejšie, sa vyskytuje jeden tajomný obrastený strom, pri ktorom sa po každé zastavím...
...a obdivujem.
A ešte som nespomínala žiadne zo svojich novo-domácich kulinárskych ne/úspechov, ale pri otázke na môjho manželíka: "Ako by si hodnotil moje doterajšie kulinárske *ne/úspechy*?" Odpovedal tiež otázkou: "Aké neúspechy, ja som zažil len úspechy.." Aj keď po dlhšom uvažovaní dodal, že prvý pokus o domáce žemle nebol úplne 100%-ný, ale to bude chcieť sa ešte trochu pohrať s receptom.
Nemám všetko odfotené, ale čo mám, pripájam.
Takže som opäť o niečo viac Hurbanovčanka, už aj občiansky evidovaná:D a smelo vyrážame do ďalších manželských dní a zážitkov po PRVOM mesiaci. Juch!
0 notes
Text
DO MESTEČKA
A tak máme za sebou prvý mesiac v manželstve a dokonca nám aj dnes došli nové občianske preukazy:D
A čo sa týka toho, čo sa dozvedám o mojom novom domove v hurbanovskom mestečku, tak: vraj je rozdelené na 7 mestských častí (Bohatá, Pavlov dvor, Zelený háj, Vík, Holanovo, Nová Trstená, Sesíleš.. aspoň dúfam, že to tak je). A okrem toho, pri prechádzaní sa Hurbanovom, skúšam chodiť ešte neznámymi uličkami. Tak som tento týždeň objavila Kultúrny dom a Základnú školu, ktoré obkolesujú park.
A na hlavnej ceste, ktorou kráčam najčastejšie, sa vyskytuje jeden tajomný obrastený strom, pri ktorom sa po každé zastavím...
...a obdivujem.
A ešte som nespomínala žiadne zo svojich novo-domácich kulinárskych ne/úspechov, ale pri otázke na môjho manželíka: "Ako by si hodnotil moje doterajšie kulinárske *ne/úspechy*?" Odpovedal tiež otázkou: "Aké neúspechy, ja som zažil len úspechy.." Aj keď po dlhšom uvažovaní dodal, že prvý pokus o domáce žemle nebol úplne 100%-ný, ale to bude chcieť sa ešte trochu pohrať s receptom.
Nemám všetko odfotené, ale čo mám, pripájam.
Takže som opäť o niečo viac Hurbanovčanka, už aj občiansky evidovaná:D a smelo vyrážame do ďalších manželských dní a zážitkov po PRVOM mesiaci. Juch!
0 notes
Text
DO MESTEČKA ...
Odvíja sa mi štvrtý týždeň života v milom malom Hurbanove a keďže zároveň prebiehajú rôzne vybavovačky pri tzv. zmene identity, treba cestovať aj do Bratislavy. A tak sa vlastne aj začal tento týždeň, lebo po víkendovej návšteve mojich rodičov spolu s Danielom, sa späť domov vracal Daniel sám a ja som ostala v Bratislave vybavovať... o tom po tom či resp. ako úspešne:D
No asi prvýkrát som si tak viac uvedomila to, že aj keď som aj v našich Podunajských Biskupiciach doma, tak som tam už len na návšteve.. je to zvláštny pocit, ale je zároveň dobrý, lebo mi ten náš domček aj s jeho celým osadenstvom a osadenstvom celého pozemku príde o to vzácnejší.
A tak späť doma v Bohatej (ktorá je jednou z ôsmych štvrtí mestečka Hurbanovo) alebo teda späť v Hurbanove ako takom pokračujem vo vybavovaní. A dnes..streda je tuším, sa mi síce primárny cieľ nepodarilo dosiahnuť, ale podarilo sa mi zato vybaviť pár iných vecí- ako napr. prechod a prvá prehliadka u novej zubárky, ktorá je veľmi milá. A stretla som aj dcérku pani zubárky, ktorá tento rok tiež doštudovala, konkrétne zubarinu- náročný odbor! Nuž a túto krásnu mladú slečnu sme aj s Danielom, len tak mimochodom, stretli na našom v poradí treťom rande v Bratislave.. a bolo také milé zistiť, že si na seba spomíname a ako vrúcne sme sa pozdravili..bolo to také milé.
A detail, ktorý mi vyčaril úsmev na tvári bol, keď som po východe z lekárne začula skladbu, ktorú púšťal miestny rozhlas na námestí. Bol to valčík od L. Delibes- Coppélia, ktorý som kedysi sama hrala v klavírnej úprave na ZUŠke a ktorý je tiež súčasťou milého baletného predstavenia.
*pripájam link na valčík: https://www.youtube.com/watch?v=XyDN5s-yWIs
A ešte ani zďaleka nie je čas obeda, tak “hor sa do dňa”! ;)
1 note
·
View note
Text
DO MESTEČKA (”Z Bratislavy do Bohatej” alebo “Na potulkách Hurbanovom” alebo “Ako sa stať správnou Bohatčankou?”)
Odvíja sa nám už tretí týždeň, čo sme s mojim drahým Danielom “svoji”.
(Foto_kredit: Peter Kovács, pri západe slnka s Dunajom)
Prechádzame rôznymi, väčšími či menšími zmenami.. spoznávame svoje denno-denné životy a fungovanie a do toho ja osobne zažívam tak trošku otras v tom, v čom je/aká je alebo kde sa nachádza moja identita.
Do istej miery- v živote veriaceho človeka, ktorý odovzdal svoj život do rúk mocnému Bohu a Spasiteľovi sveta Ježišovi Kristovi- je alebo by mala byť odpoveď na otázku a na prežívaný otras samozrejmosťou.. máme mať naše mysle či pohľady upriamené na večnú zasľúbenú budúcnosť, v ktorej sme občanmi Kráľovstva Nebeského s jedinečnými menami, ktoré pre nás náš Boh má pripravené.
A tak, ako je mnoho krát teória pekná a do-cela jednoduchá, tak je to v istých okamihoch preskúšavania života človeka náročné pri uvádzaní do praxe. Priznám sa, že mám trošku také pohnuté a nestabilné vnútro, ktoré sa v súvislosti s veľmi malými detailami a miestami až blbosťami dosť chveje. A neviem veľmi ani vysvetliť “prečo?”. Myslím, že to má ale súvis práve s tým, že naša pozemská identita je odkázaná na isté detaily, ktoré si od malička ani neuvedomujeme, ako fungujú. Niekoľko rokov žijeme v zabehnutom prostredí, ktoré pre nás vytvoria dospelí ľudia, a ani nevieme ako, a naše bytie v tom celom začne prirodzene fungovať. Zvrat začína v momente, keď sa čokoľvek zabehané (a určite do toho spadá aj náš charakter, lebo niektorí máme radi zmeny viac, niektorí menej) lusknutím prsta zmení/prestaví/nadobudne úplne iné rozmery než tie, na ktoré sme boli zvyknutí.
Čo Vám poviem, psycho-a možno aj inú-analýzu mám dajme-tomu zvládnutú.. no zase-raz ide iba o teóriu a vynímanie toho, ako sa v tom celom cítim, čo prežívam, a ako popísať to, čo prežívam. A ešte som si uvedomila, že si tú jednoduchú teóriu nechcem skutočne pripustiť..len si hovorím, že “tak a takto to je..alebo má byť”, ale ja od toho možno utekám.
Chcem sa ale dostať späť k nadpisu a späť k príjemným a milým okamihom uplynulého týždňa, ktoré ma prinútili začať v zaznamenávať práve tú premenu identity.
Pon: vybavovačky na matrike ohľadom zmeny trvalého bydliska spolu s Danielom
Ut: zachádzka do Nových Zámkov a späť, lebo cieľom bolo dostať sa do Nitry a potvrdiť žiadosť o pracovnú pozíciu v AgroBioTech, čo sa ale kvôli výluke na železničnej trati nepodarilo, kúpa veľkej chodbovej skrine a skvelá pomoc pri tom od Mira (bratranca)
St: otočka do Nitry pre to isté, čo bolo cieľom v utorok, zoznámenie sa s niekoľkými pracovníkmi (konkrétne hlavne pracovníčkami v AgroBioTech), poobedné zapletanie vláskov Andy, večerná biblická hodina v BJB spoločenstve, tichý plač doma ako reflexia na plynutie večera
Št: vybavovanie zmeny dokladov ako občiansky či vodičský preukaz (pozn. veľmi milý a nečakaný okamih prišiel, keď mi pani, čo nám vybavovala papiere k novým dokladom, prejavila taký tajný obdiv k tomu, čo mám vyštudované/k oblasti, v ktorej sa hodlám pracovať.. bolo to ozaj milé), nakupovanie nejakých potravín, návšteva u sesternice Dami aj s rodinkou vo vedľajšom paneláku, návšteva deda a Betky..a ocina Jozefa+Mimi+Tami a neskôr aj mamy Jarky spolu s oberaním paradajok a paprík, prechádzka smerom domov s Mimi a Tami, stretnutie tety Takáčovej s Jarkom.. a následná návšteva tety Takáčovej s Jarka. A teda tento deň bol celý absolútne mimoriadny a nechal vo mne tak veľa myšlienok, na utrieďovanie a hlbšie premýšľanie.
Pi: všeobecná lekárka, skladanie skrine, pracovné papierovačky v Nitre, domáca samota a podvečerná prechádzka k západu slnka
A ešte raz, späť k téme: rada by som túto novú oblasť, ktorú začínam nazývať svojim domovom, chcela viac spoznať.. možno pomaličky, postupne, ale isto:) Aj jej kultúru, jej rôzne časti a zákutia, prípadne možnosti rozvoja alebo môjho vlastného príspevku do jej fungovania. Jej jazyk..alebo teda jazyky a obyčaje a celkovo jej chod.. budovanie.
*toto je Kostol sv. Ladislava*
*a toto zas trošku pokrivená fotka s hlavným vchodom do hurbanovského hvezdárenského observatória*
*tu je zachytený pohľad od hlavnej ulice na Kaštieľ Steiner*
*vstup do hurbanovského, resp. bohatského cintorína*
A v tom celom si uvedomujem, pripomínam, prosím o to, aby ma v takej zvláštnej a vzácnej (lebo nepochádza z môjho charakteru) odvahe Pán Boh viedol cez toto spoznávanie miesta ..či ako zvyknem v poslednom čase hovoriť “časopriestoru”, do ktorého ma povolal. Viem, že Boh sám ma pozná a to veľmi dobre. A takisto pozná aj túto časť krajiny.. a preto sa chcem aj naďalej spoliehať a veriť, že má so mnou (a nie len to.. ale aj s nami spolu s Danielom.. a to je ešte ďalší nepoznaný rozmer) konkrétny a špeciálny zámer (bez ohľadu na to, či sa na to cítim alebo nie.. či sa cítim byť povolaná, či sa cítim byť podstatná alebo či sa zamýšľam nad tým, či/že/ako je aj môj život dôležitý.. alebo nie).
1 note
·
View note
Text
Bridal shower..alebo nečakané predsvadobné prekvapenie
Tak sa nám do plynutím času kráti. Odvíja sa posledný týždeň pred svadbou a ja sa aj trochu balím, aj trochu vybavujem a pendlujem medzi dvomi ... “polo-domovami”, no najmä trávim čas s mojimi najmilšími tu v Bratislave (asi s hlavne s vidinou toho, že neskôr nebudem 100% pripravená a flexibilná len tak si zaskočiť do mesta).
No a presne v tomto čase (teda konkrétne včera 20.7.2018, piatok) sa moja jediná sestra, moja svedkyňa, rozhodla ma prekvapiť. Mali sme totiž dohodnuté také sesterské rande v meste už dávnejšie a tak sme sa vybrali na donut- ktorý som ja doteraz ešte nemala (vybrala som nám karamelový lotus-very very good!). A ako sme ho papkali spoločne a vykračovali si bratislavskými staromestskými uličkami- tu do mňa s radostným krikom narazila skupinka mojich drahých blízkych žienok. Priznávam, že aj keď som niečo iné alebo teda niečo viac ako jeden donut šípila, tak takéto niečo mi veru nenapadlo. Po chvíľke spamätania sa zo šoku sme automaticky začali kráčať ku zmrzline:D.. veď počasie to samo priam kričalo: “Je teplo, je horúci deň- treba navštíviť zmrzlináreň!”
Lízali, lízali sme si naše zmrzlinky, keď vedúca akcie- Teri poznamenala, že tu sa nič nekončí a pokračovanie je pripravené doma! Bum - a ďalší šok:)
V MHD-čke som si tak uvedomila, že z doterajších prežitých rokov života som v trolejbusoch prežila podstatne dlhý čas a že táto cesta domov bola mimoriadne pekná a vtipná a iba trošku hlučnejšia ako obyčajne:D ..veď nás spolu šlo 8 žien! (a milé bolo pozorovať aj pár prisediacich/pristojacich neznámych ľudí a ich úsmevy na tvárach pri “odpočúvaní” nás)
Príjemné posedeníčko teda pokračovalo doma a dokonca sme mali pripravené aj hry- či aktivitky, po ktorých sme si hneď mohli vyskúšať naše výhry- za všetko hovorí nasledujúca fotka (a prepáčte mi drahé moje za zverejnenie, ale aj tak si myslím, že sme na nespoznanie a že to bola radosť smiať sa na nás a ďakujem, že ste také skvelé)!
A áno, dobre vidíte, nie sme tam všetky, lebo spomínaná vedúca akcie-Teri, nám odskočila pripraviť super-duper mojito drinky.;)
Hádaj, na čo myslí nevesta.. keď ani sama nevesta nevie, je v celku zábavné, ale rýchlo sme presedlali na venovanie sa manikúre. Normálne som bola milo prekvapená z toho, ako je moja drahá Aďa znalá veci a aká je vybavená- veliké ďakujem za všetko príslušenstvo Adi!
Celý čas nám v pozadí zneli príjemné piesne, no až keď sa zotmelo a aj okolie utíchlo, bolo hudbu viac počuť- a možno to bolo aj tým, že pri niektorých baby pridali volume:D Najlepšie na tom ale bolo pozorovať, ako žienkam okolo mňa dobre tancuje. Tak sme sa nasmiali a aj keď ste všetky preukázali svoje kvality, medaila by musela jednoznačne poputovať do rúk Maríne:D
Som vďačná za čas.. za čas, ktorý mi v posledných dňoch venujú mne veľmi vzácni ľudia.. lebo ako čas doby kráča, tak jeho osobné darovanie iným sa viac-menej vytráca. Ďakujem kočky a teším sa na všetok nasledovný čas, ktorý si aj naďalej budeme darovať.. či v takejto, či menšej, či vo väčšej zostave, ako bola táto:*
<3
P.S.: A medaila za režisérku akcie, najlepšiu sestru roka a krásnu svedkyňu nevesty získava ~ TERI ~
0 notes